Naozajstno v Užhorode!

Mne, rovnako ako mnohým obyvateľom východného Slovenska, sa s Ukrajinou spájali lacné cigarety, alkohol, šumivé cukríky a šuštiakové súpravy značky ,,Adidas“. Od sedemnástich som tam chodievala s Babuľou pravidelne (to bol prelomový vek, odkedy som už aj ja mohla preniesť kartón cigariet, hh) na nákupy lacnejších práškov, ryže, benzínu či spoločenských šiat – bo Ukrajinky majú vyberaný vkus a všetky dievčatá, ktoré boli na svadobnej hostine v hoteli, kde Babuľa pracovala, si štrasové šaty priviezli z Užhorodu. Bo lacňejše a krajše.Smiešne je, že skutočné čaro tohto mesta mi musel ukázať až Rakúšan.

Na začiatok by som chcela povedať, že som veľmi šikovná a aj napriek tomu, že keď som tam bola naposledy pred rokom a bola som skôr vedená než rovnocenný turista, fakt veľa som si pamätala. Toľko k mojim úspechom na začiatok. Joj a ešte by som chcela povedať, že sa budem snažiť, bohvie, či sa mi to aj podarí, písať aj nejaké tipy a praktické info. Aby ste vedeli. A išli. Lebo sa to opla.Do Užhorodu sme išli autobusom z Michaloviec. Trvá to približne hodinu a pol a lístok stojí 3,20 €. Je oveľa výhodnejšie ísť autobusom, pretože nečakáte tak dlho na hranici. Prechádzať pešo cez hranicu Vyšné Nemecké sa nedá, to sa dá napríklad cez hraničný priechod – Veľké Slemence. Väčšinou to robia ľudia tak, že tam odparkujú auto, prejdú po svojich a zoberú si taxík do Užhorodu (stojí to do 5 €). Víza nepotrebujete – pas áno.Ubytovali sme sa v hoteli Zakarpatye. Ten hotel sa v skutočnosti volá Intourist, ale Zakarpatye sa mi páči viac, tak ho tak volám. Je to obrovský hotel asi 5 minút od centra, kde momentálne býva veľmi veľa prisťahovalcov. Izby sa podľa kvality delia do troch kategórií: Econom, Business a Delux, pričom Econom a Business sa od seba odlišujú len tým, že v Business majú telku. Cena za noc na jedného vyjde približne na 9 €.Keď sme sa ubytovali, najprv sme museli fotiť nejaké fotky. Nedalo sa odolať. Chceli by sme mať doma všetko – lampy, stolíky, deky i výhľady.Na hoteli Zakarpatye úplne najviac zbožňujem to, že sa nachádza vedľa vegetariánskej reštiky, ktorá neviem ako sa volá po ukrajinsky, ale ja ju volám Slnečnica. A to nie iba tak. Slnečnicové je totiž všetko (a to nie je metafora). Prestieranie je slnečnicové, obrus je slnečnicový, všade sú slnečnicové závesy, umelé slnečnice trčia z váz, soľničky majú na sebe obrázok slnečnice, obrazy sú slnečnicové a dokonca tam majú aj takú bábiku, ktorá visí na stene, okolo hlavy má žlté lupene a celá je v slnečnicových šatočkách. A vy zrazu viete, že títo ľudia majú názor. A to myslím totálne úprimne. Lebo uhorkové horčičáky na vodu, to už nájdete všade, ale slnečnicu v bábikovskej podobe na stene?! Come on!!!Aby bolo jasné, čo sme vlastne v Užhorode robili, tak to poviem teraz, aby ste si to nemuseli vydedukovať sami. ÁNO! Celý čas sme tam len jedli! Poviem vám čo a za koľko.

V Slnečnici sme si dali boršč, okroshku, dvakrát kapustové pirohy so smotanou a dve smoothiečka‚ kiwinki’ a dokopy sme za všetko zaplatili asi 200 hrivien. Približko 27 hrivien je 1 euro.Potom sme išli na zmrzlinu. Malinový sorbet chutí tak, že máte pocit, že tie maliny rástli na nejakej záhrade, o ktorej ešte nikto nevie a ani nikdy nevedel. Okrem takej babičky, ktorá sa tam stará o malinky, aby ich mohla dodávať do užhorodskej zmrzlinárne. Nezištne. Len aby ľudia jedli dobrú zmrzlinu. Aby sa tešili. Lebo aj ona sa v živote dosť natešila.

 

Ďalšie dve hodiny sme strávili hľadaním Raiffeisen bankomatu. V prvom rade vám musím povedať, že lepšie je mať v Užhorode hotovosť, lebo zmenáreň je na každom rohu otvorená aj v nedeľu. Výber z bankomatu Tatrabanky stojí 2,50 €, ale Raiffeisen je, samozrejme, zadarmo. Len bankomaty sú iba dva. Jeden pri Synagóge a druhý, keď pôjdete po tejto ceste (na fotke) stále rovno, rovno. Ostatné bankomaty, ktoré nájdete na stránke Raiffeisen, neexistujú (nemáte za čo).No a ešte k tým peniazom. Áno, je to tam lacné, ale neušetríte tam. Lebo chcete všetko. Čiže nemyslite si, že keď sme hľadali bankomaty, znamenalo to len presuny z bodu A do bodu B (a C a D a E a F a G – ako som hovorila – na ich stránke klamú!), my sme si popritom dali makarónik pod katedrálou (stojí 18 hrivien), kúpili sme si červené náramky proti urieknutiu, boli sme na hrade a zásobili sme sa vynikajúcimi kvapkami na alergiu (sú zázrak- NAFTIZIN).

Určite sa dá v Užhorode robiť veľmi veľa zaujímavých turistických vecí, chodiť na obhliadky alebo do botanickej záhrady (v tej som bola pred dvoma rokmi a veľmi odporúčam). No pre mňa je to mesto  MESTO, kde nie sú v nedeľu prázdne ulice, ale kaviarne sú plné od skorého rána. A nielen študentmi či freelancermi. Naopak. V tých kaviarňach vysedávajú napríklad babičky so šatkami na hlave, ktoré sa tam zastavia po kostole ešte troška poklebetiť. Teda nie poklebetiť, ale porozprávať, predať si informácie, poznatky a radosti. Mesto, kde som jedla najlepšiu pizzu v mojom živote. Stála 48 hrivien a jej chuť vycibril pravdepodobne vynikajúci syr, ktorý bol zapečený na vrchu a bol dobrý len preto, lebo bol naozajstný. Lebo oni nemajú zapotreby dojebávať jedlo, aby tie naozajstné veci mali 4 nálepky BIO a dvojnásobnú cenu. Nie. Tie naozajstné veci sú tam všade. Pretože ľuďom tam na nich záleží. Lebo vedia, čo je podstatné, ale nie tak naučene, ale totálne prirodzene.

A keď v tej pizzerii začala hrať dobrá hudba, muž so ženou od vedľajšieho stola sa postavili a začali tancovať.Nejaké fakty :

– na Ukrajine je o hodinu viac

– síce tam je všetko superlacné, ale len pre vašu predstavu: zdravotná sestra zarába v prepočte priemerne 40 € (na mesiac!!! – a to nie je preklep)

– víza nepotrebujete (ako som už povedala)

– keď idete späť na Slovensko, na hranici sa čaká dlhšie, lebo vás musia prehľadať a lístok si radšej kúpte na stanici v oddelení internacionálna doprava (stojí do 140 hrivien)

– previesť cez hranicu môžete 2 krabičky cigariet a sedmičku pálenky

– WIFI je všade

– nezabudnite kúpiť čokoládové cukríky (tie, čo majú na obale margarétky, sú supiš)Zábavno – dokumentárne historky na záver:

Večer sme išli na karaoke a spievali sme Tháliu – Arrasando.

(Teraz troška mimo zábavy: Všetci nás pozorovali, ale Miško sa troška bál a mne až vtedy naozaj došlo, že homosexuáli to nemajú úplne ľahké a slobodné všade, kam sa pohnú a tým nehovorím, že na Ukrajine to majú zlé alebo dobré, to ja neviem, ale chápete… keď vás všetci pozorujú, ste opatrní.)

Keď sme sa vracali na Slovensko, na hranici nás zastavil colník, či sme tá dvojica z fičí.sk.

Keď sme sa po dvoch hodinách konečne dostali z colnice, v autobuse zapli telku a pustili nám optimistickú hudbu, aby sme sa cítili ako víťazi po ťažkom hraničnom boji.Na záver: Na Ukrajine je vojna. Ale ďaleko. Choďte sa pozrieť do Užhorodu, dá vám to možno to, čo práve hľadáte alebo to, čo ste ani nevedeli, že by ste hľadať mali. Ďakujem ti, že si mi ho pred rokmi ukázal.

 

Na tomto výlete fotil Miško Belej. Nie preto, žeby som sa po budapeštianskej ambícií vzdala, len som si zabudla foťák.

lydpetrus