Chcem BYŤ!

Môj prvý telefón, ako to už býva, bol Nokia 3310. Kúpila mi ho moja babka a stál 6666 Sk. Keďže je to teraz opäť nejaký hype a všetky deti 90. rokov si na to spolu pekne spomínajú, nemusím vám nejako zvlášť opisovať, aký to bol zážitok. Takže v skratke: o snakeovi sa mi aj snívalo! Bola to závislosť. Kredit som mala tak dva dni a baterku aj tri. Vždy som chcela tú nálepku, čo blikala, keď vám niekto volal, ale nemali sme na ňu peniaze (mamka, prosím, keď to čítaš, hlavne z toho nebuď smutná, lebo si výborná a to je len taký humorček) a tá z tridsaťdeviatky sa hneď odlepila. Potom som mala taký Samsung (inak vôbec neviem odkiaľ), ktorý mal aj polyfonické zvonenie.
Jeden môj bývalý frajer (do ktorého som bola zaľúbená 10 rokov, takže neskúšajte pochybovať o mojej láske!) mi dal taký obrovský telefón z Ameriky. Bol od jeho krstnej a mal prednú kameru (a to vtedy nemal nikto!). Do vrecka sa nezmestil a Dedo Matej sa smial, či to mám, aby ma v noci neprepadli.000026
Keď som počas strednej brigádovala v zmrzlinárni, kúpila som si prvý telefón za vlastné. Dokonca som po neho išla až do Košíc, bo bola akcia v NAY elektrodome – ale len v Košiciach. Ten telefón bol modrý a dala som mu meno Denis.
V prvom ročníku na vysokej škole som sa však zaľúbila (ale popritom som ľúbila aj tamtoho týpka s mobilom z Ameriky, nesúďte ma) do herca z Prahy. Preto som si kúpila druhú SIM kartu O2 a zrazu som mala dva mobily.000018

Raz sme boli na diskotéke v tridsaťdevine v Mlynskej doline. Mala som takú fialovú listovú kabelku z Housu a v nej 2 eurá, obidva mobily, jablko (aby som si nekúpila bagetu) a kľúče od izby. Hodila som ju na bar a tancovali sme. Divoko. Pohľadom som skontrolovala, či je kabelka na mieste a nebola! Utekala som za DJ-om, nech to vyhlási, nechcel, pýtala som sa ľudí, nikto nič nevedel. Vybehla som von a tam zrazu vidím týpka s tým ,,novším mobilom“ ako ide dnu, vraj mu to niekto dal do ruky. Zrazu mi ten druhý mobil volal na tento (pritom som sa nemala uloženú).
Ozvalo sa: ,,Do piče! Dokedy tu mám čakať s tou kabelkou, čo toto je do piči! Poď sem, ty kurva! Pred Alibabu, ty piča!“ Tak ja piča som išla. Bolo tam asi 5 obrovských opitých mužov, ktorí sa do mňa navážali, že prečo musia mať moju kabelku, z ktorej, mimochodom, zmizli len tie 2 eurá a to jablko. TOTO JE JEDNA Z NAJVÄČŠÍCH ZÁHAD V MOJOM ŽIVOTE!000023

Wau, inak teraz si ešte spomínam na veľa mobilov. Napríklad na vyklápačku LG, ktorú mi dal majiteľ potravín, kde som robila. Bola v ňom zabudovaná GPS a raz na mňa nakričal, že som mu večer klamala, že idem domov a pritom som bola na párty a ako budem teraz unavená pracovať. Teraz by som to už nedala. Dobre, dala, ale bolí to.
Potom som mala taký posuvný Sony Ericsson od kamošky Svetlany, takú Nokiu 3100 neviem odkiaľ a ešte taký biely Sony, ktorý v sebe skrýva množstvo zvrhlých, krásnych, smutných, tragických správ či básní od mojich bývalých milencov. (Inak, spojenie bývalí milenci používam, aby som si zachovala akú takú hrdosť. V skutočnosti to boli muži, ktorým som sa páčila, lebo robím super pekný prvý dojem, oni sa aj troška buchli, no potom zistili, že som otravná a odkopli ma – joj), neskôr som ten mobil používala ako rekvizitu v predstavení Mačka 2, ktoré vzniklo ako koláž tých smsiek – tu to máte, vy kurvy, s Lydkou sa zahrávať!000029No ale k pointe!
Odkedy mám iPhone, som na dne.
Mám ho v ruke v kuse. Cítim sa totálne závislá na telefóne. Neustále si prezerám, kto čo lajkne, len tak sledujem, či mi niekto nenapísal alebo len tak scrollujem. Poznáte to. Ale ja už mám tik v palci!
A viete, čo je najsmiešnejšie? Že ja vôbec nevyužívam všetky funkcie toho telefónu. Ako napríklad pripomienky alebo poznámky alebo bohviečoešte (neviem, lebo to nevyužívam).
Navyše, je to začarovaný kruh.000038
Teraz budem úprimná a poviem vám dve pravdy. Mňa veľmi baví tento blog. Veľmi preveľmi. A veľmi túžim, aby ma ľudia čítali a aby sa vám to páčilo. Lebo pozitívne feedbacky ma napĺňajú energiou a chuťou tvoriť (aj negatívne ma napĺňajú energiou, ale inou, haha). Ibaže viem, že úspech blogu závisí od počtu fanúšikov na facebooku alebo instagrame. JE to hrozné, ale je to tak a ide ma z toho jebnúť. Nie z toho zákona, ale z toho, že keby som si zrušila instagram a facebook (po čom troška tajne túžim), zruším aj blog a teda aj seba. Mala som asi byť športovkyňa alebo čo. (Ale aj tak si myslím, že tí najobľúbenejší športovci majú proste premakaný instagram.)000031

Druhá pravda je, že od decembra si s niekým píšem. Nechápem vlastne prečo, ale zrazu mi začali písať muži. Veľmi atraktívni a obdivuhodní (troška egomasturbácie nikdy nie je na škodu). Jeden po druhom (nie naraz!). Píšeme si, že ako sa máš, čo máš rada, aký máš deň. Občas si pošleme aj fotku seba abo jedla abo okolia. Ono to je milé. Veľmi milé. Ale lezie mi to na nervy! Lebo viete čo? Nerozumieme si. Ale tak ináč. Jedna veta totiž môže vyznieť na niekoľko spôsobov a teda dávať úplne iný význam. My ten význam rozlišujeme napríklad vďaka intonácii, prízvuku, tónu reči či emócie v hlase. Ale keď to napíšete, dakedy proste neviete, jak to ten druhý myslel. Tak sa opýtate. Ibaže ak sa zrazu neustále pýtate, okrem toho, že to zdržuje a cítite sa hlúpo, začnete o tom celom „messengerovoesemeskovoinstagramovom“ „vzťahu“ pochybovať.000028
A tak sa pýtam: to už veta Patríme k sebe znamená, že k sebe s niekým patríte, ak si správne tipnete intonáciu napísaného textu toho daného cudzieho človeka?
Nehovoriac o tom, že ak náhodou niekedy pôjdete von, tak si zrazu nemáte čo povedať, lebo vďaka prílišnej dennej komunikácii viete o sebe všetko. Moja kamarátka povedala, že podľa nejakej najnovšej štúdie o vzťahoch sa potrebujete s manželom rozprávať len 5 minút denne, aby ste žili v šťastnom manželstve. Plus teraz mi napadlo, že ak by sme pracovali sústredene, bez takýchto messengerovoesemeskovoinstagramových lások, neboli by sme v tom rýchlejší a teda nemali by sme viac času na reálnych ľudí a reálne dotyky?
Prečo sa už stretávanie považuje za obrovský krok?
Prečo ak som s niekým, mám potrebu oznamovať svetu, že tu som a čo pritom jem?
Prečo v kuse chytám mobil? Nechcem to! Chcem byť.

TAK UŽ MA POZVI NA TO ESPRESSO MACCHIATO!000042

Je skvelé, že si viem zavolať s tetou v Argentíne, ale je mi preveľmi smutno, že neviem zájsť k Veronike alebo k Petre do Ružinova.

Túto jar chcem vypestovať osem rastlín, upiecť mrkvový koláč a každý mesiac ísť niekam na výlet.

 

Všetky fotky fotí a bude fotiť Andrea Juneková.

Kabát, sukňa ružová,strieborná bunda, bunda, sukňa strieborná, blúzka: H&M TREND, H&M Coachella

Prsteň: Minka , perly: michalovská bižutka , Čižmy: Vagabond na www.zoot.sk

sveter: prababka , kabelka: ZARA

lydpetrus