Hnevať sa nehnevám a plakať (ne)plačem

Upozornenie: Tento článok bude o mojich pocitoch – nevhodné čítanie pre dlhoročné šťastné páry plné lásky a vášne.2k3a2775

Pravda je podľa mňa taká, že:

Každý deň po rozchode by sa mal prežívať s nejakou emóciou v trojkombe smútok – hnev –zúfalstvo. Ibaže, keď sa trojkombo nedeje, lebo na to jednoducho nie je čas, trojkombo sa nevyparí, ale potichúčky si počká a poriadne sa vypasie, aby vás potom mohlo zvaliť k zemi, dojebať vám osmičku (ten zub) a obrať vás o všetky peniaze, ktoré musíte investovať do koláčikov útechy. Tohto všetkého je schopné trojkombo, ak ho ignorujete!!!

A ak by ste chceli vedieť, odkiaľ mám túto super teóriu,  tak to nie je odnikadiaľ inakadiaľ ako z mojej vlastnej hlavy. A, bohužiaľ, to ani nie je teória, ale ukrutná šálka praxe. 2k3a2744

Ale poporiadku, nebudem sa tu sťažovať, koľko mám práce, lebo to tu nikoho nezaujíma a po roku na ÚPSVaR som vďačná za to, že čas má zrazu zmysel. (Ale túto vetu mi, prosím vás, nehovorte, keď prídem domov o 23:30 zo skúšky.) Každopádne, výhodou toho, keď máte toho pokokot (a žiaden kokot nablízku – musíte uznať, že mám super humor) je, že nemáte čas rozmýšľať nad tým, ako sa máte – a z toho vyplýva, že sa nemáte zle, lebo sa nemáte nijako. Super, nie?

V deň, keď mi to napísal (!) som ťahala 12- hodinovku. Sedela som na zastávke, jedla francúzsku nátierku s rožkom a čakala na električku. Prišla oná správa (!) a ja som nechápala, prečo som si nekúpila aj Fidorku.2k3a2752

Mám také dve kamarátky.

Keď som TO povedala prvej, začala plakať. Z ničoho nič. Len tak. Zrazu slzy v očiach: „Ja neviem prečo ma to tak zabolelo, ale ja som tomu fakt verila.“

Druhá práve ukončila niekoľkoročný vzťah (rozumej nad 5 rokov) kvôli chlapovi, ktorý ani nehovorí jej rodným jazykom a žije asi 1500 km ďaleko. Len preto, lebo láska. OK, ten môj je 8000 km ďaleko, ale to je jedno. Lebo ak od niekoho žiješ aj 100 km, nie si predsa s ním. A niekedy aj keď žiješ s ním, stále nie si s ním (to bola moja poučka prežitia).

Je to asi len o nastavení mysle. Povedaní si,  že: dobre, teraz spolu nie sme, lebo sa to nedá, lebo pred tým ako sme sa zoznámili, boli plány iné a musia sa uskutočniť, ale odteraz už všetky moje kroky budú smerovať k tomu, aby sme boli spolu. Lebo som presvedčená. No a potom tu je ešte otázka, či je človek presvedčený alebo si to dokáže vsugerovať. 2k3a2781

Poviem vám, čo som si ja za môj život dokázala vsugerovať, dobre?

Takže:

Dokázala som si vsugerovať, že ma kopla elektrina a zavolala som si sanitku.

Dokázala som si vsugerovať, že som si nevybrala menštruačný tampón a išla som na gynekologickú pohotovosť.

Dokázala som si vsugerovať, že sa vojdem do tých riflí a praskli, keď som si sadla.

Dokázala som si vsugerovať, že ak si skrátim vlasy, začnem nový život.

Dokázala som si vsugerovať, že ak si kúpim nový notebook, budem viacej písať.

Klin sa klinom vybíja. Ale keď sa klin klinom vybije, a potom si to ten druhý klin rozmyslí, čo má dievča robiť? Ďalší klin už nechcem! Akože nie navždy! Ale ešte som nevyplakala prvý klin a už plačem nad druhým. A to nie sú len slzy, šak mňa to aj bolí, kurva. 2k3a2735

A viete čo je najhoršie? Že ja tomu ešte stále verím. Že ja som to v tej svojej hlúpej naivnej hlave ešte nevstrebala. Že ja si stále myslím, že on sa vráti, ospravedlní sa mi, ja urobím nejakú super ženskú stratégiu a budeme opäť frajeri. A viete, čo je najhoršie najhoršie? Že on to pravdepodobne teraz číta a myslí si o mne, že som už úplná piča.

A tiež si myslím, že si dokážem vsugerovať aj to, že už mi nechýba(š).

PS: Tieto fotky vznikli, keď tu ešte bol, preto mám jeho čiapku aj nohavice, lebo som si plánovala, ako budem písať o tom, ako mi chýba (smiešne, nie?).

Všetky fotky fotí aj vždy bude fotiť Andrea Juneková.

Kabát: vintage shop , Čiapka: Life is porno , Rolák: second hand , Čižmy: OJJU (www.zoot.sk) Nohavice: Jeho , Náušnice: H&M, Kabelka: Karl Lagerfeld (www.zoot.sk)

lydpetrus