ZBOŽŇUJEM! : Náš pokoj.

Pred rokom, dva dni po Pohode nám náš spolubývajúci Tomáš oznámil, že sa ide odsťahovať s frajerkou. Bol to ten istý deň, kedy Šimonovi zavolali, žeby ho chceli zamestnať tam, kde si želal. A tak sme sa hneď po dvoch mesiacoch, po tom ako sa vrátil z Prahy späť na Slovensko nasťahovali spolu. Z Tomášovej izby sme spravili Šimonovu izbu / hosťovskú a moja izba bola mojou izbou / spálňou. Postupne sme si byt zútulňovali (niekedy rozbombardovali) , pribúdali spoločné veci, kvety, knihy do spoločnej knižnice a všade porozhadzované moje šaty a Šimonove básne. Ale čím viac som pracovala z domu, tým viac sa mi žiadalo minimalizovať priestor. Vyhádzať zbytočnosti, zároveň si spraviť poriadok v šatníku, prehľad aby som dookola nenosila tie isté veci a mohla využívať stále nové a nové kombinácie (keďže už skoro vôbec nenakupujem oblečenie) . Zároveň nás štvalo, že si nevieme poriadne oddýchnuť, že potrebujeme izbu- priestor kde budeme len my dvaja, bez mobilov, počítačov, informácií.

A tak sme vyhádzali zbytočnosti a z mojej bývalej izby urobili pracovňo-spoločenskú miestnosť. A zo Šimonovej zen. Prísny zákaz mobilov a elektriny. Nemáme tam ani lampičku. Len ľanové závesy, ľanové obliečky, jeden najsmutnejší fikus, kúsky dreva a sviečky.

Začali sme dbať na to ako spíme a ja som si začala sny poctivo zapisovať (skoro) hneď po zobudení. Mobily si nechávame na chodbe, a pre istotu si na nich ešte nastavujeme budíky (aj keď už používame naozajstný klasicky budík).

Poviem vám je skvelé vidieť ako poslednú tvár Šimonovu a nie tú, ktorá je na niečej instastorke a mať aspoň jednu izbu kde musí byť poriadok, keďže tam nič iné nie je.

Matrac : Dormeo (Fresh Prima)

Čítaj ma viac:

lydpetrus