Vyberám si MŇA!

Včera som uvažovala nad tým, kto som. Chápem, že to znie smiešne, ale vysvetlím, nebojko.

Žijem v uponáhľanej dobe. Všetci žijeme. Teda všetci okrem mojej kamošky, ktorá si kúpila domček pri Zvolene, aby mala čerstvé paradajky, ale všetci ostatní sa niekam ponáhľame. Veď dnes ráno som pozerala rozhovor s prvým robotom, ktorý získal občianstvo. Uznajte.Celé dni trávim svoj čas premýšľaním nad prácou, divadlom, oblečením, jedlom, rodinou, rozmýšľam nad tým, čo si o mne ľudia myslia, koľko mám ešte peňazí na účte…

Vďaka môjmu frajerovi, ktorý ma priviedol k väčšiemu usporiadaniu, sa moje myšlienky rozšírili o rôzne novinky. Napríklad som začala premýšľať aj nad tým, či máme doma maslo, že rýchlo treba zjesť ten karfiol, bo ho máme dlho, koľko cukru som dnes zjedla, či som dnes bola na veľkej potrebe, prípadne ktorý víkend mám voľno tak, aby sme len spolu ležali v posteli.Ale veľmi dlho som nepremýšľala nad tým, či som skutočne šťastná. A v mene harmónie ani nad tým, či som skutočne smutná. Teda, aká vlastne som. Len tak, viete, zastaviť sa a uvedomiť si. Pozrieť sa na svoje rozhodnutia spätne, zhodnotiť si život. Šak mám dvadsaťpäť. Plusy, mínusy, nič, len pohyb. Žiadne analyzovanie, ako som sa pri danom rozhodnutí cítila. Nehovorím, že som zabudla na to, kto som, čo vlastne chcem, ale dajme tomu, že som to chvíľku ignorovala.

Takže teraz, aj keď vás to nezaujíma, si idem zhodnotiť svoju osobnosť. Aj napriek tomu, že nie je Silvester. Haha. Fakt. Lebo inokedy na to nemám čas, do 2018 sa mi čakať nechce a koniec koncov, je prvého. Smolkabolka, urobím to takto verejne a keď vás to nebude baviť, tak si aspoň pozriete fotky. Aj koza celá, aj vlky sýty (toto viem určite: milujem porekadlá). Moja ideálna predstava dokonalej MŇA je (teda bola) to, čo som tak v basicu + žeby som vedela variť, piecť, každý mesiac si ušetriť 20% z platu, štrikovať, žehliť, pestovať rastliny, nemeškať, pravidelne čítať knihy a cvičiť. Mala som fázy, možno si to aj pamätáte, keď som sa snažila. Nakúpila som hlinu, doniesla kvetináče z Michaloviec, nakúpila som knihy, múky, vlny, založila čitateľsko – štrikovací krúžok, kúpila som si športovú podprsenku aj legíny a nosila som ich nakoniec pod dlhú košeľu. No a teraz sa pýtam: Chcem to ja vôbec?Kým so mnou nebýval Šimon, všetky rastlinky mi zomreli. Okrem jednej zázračnej Orchidea zjavne čerpá silu od svojich predkov z džungle, bojovníčka. Nebaví ma presádzať, polievať, množiť, nebaví ma sledovať bytové skleníkové trendy. Zároveň by som doma chcela mať bytové skleníkové trendy. Ale chcem to preto, lebo sa mi páči výsledok alebo len chcem byť niekto, kto nie som? Musím mať rada starať sa o rastliny alebo stačí, ak budem mať rada, že ich mám.? Musím mať rada pečenie koláča alebo stačí jedenie, či len pocit, že som to urobila? Čo keď nie som tá, ktorá má rada knihy? Možno nečítam preto, lebo ma to nebaví. Vás baví čítať knihy, máte to radi? Alebo čítate preto, lebo sa to má? Musia všetci ľudia čítať knihy alebo je to ako s umývaním zubov, že nebaví ťa to, ale ak to zanedbáš, zhynie ti papuľa? Akože ja viem, že keď by som viac čítala, v tomto blogu by sa vyskytovali napríklad aj cudzie slová, ale…

Alebo cvičenie. Možno keby som sa veľmi posnažila, tak by to vyšlo. Ibaže ja z práce idem na skúšku a medzitým som so Šimonom. A ja keď nespím osem hodín, tak nie som.

 

Mám pocit, že všade okolo je priveľa informácií, ktorými sa treba riadiť, aby ste boli dokonalosť starovekého Grécka. Všade naokolo svietia nápisy ako: Čo mám robiť, aby mi bolo najlepšie, kde mám ísť, aby mi bolo najlepšie, ktorý seriál musím do noci sledovať, lebo je najlepší, ktorá káva mi bude najviac chutiť, ktorá značka oblečenia je pre moju postavu najideálnejšia, ktorá štvrť v meste je pre mňa ideálna. Až som zabudla, kde som tá JA, pre ktorú MŇA to má byť najlepšie.

A zrazu som sa smiala na vtipoch , ktoré mi neprišli vtipné, schvaľovala som texty, ktoré mi nepripadali dobré, obliekala som si šaty, ktoré… počkať (!!!), to zase nie, nosím vždy to, čo sa mi páči, taká troska nie som, ale chodila som na párty a sledovala som filmy, ktoré sa mi nepáčili. Aj keď určite je rozdiel, keď nerozumiem Blade Runnerovi (a ani sa o to nepokúsim) a keď sa nasilu smejem na Susedoch.Znie to možno strašne sentimentálne, ale jebať. Jednoducho som tá, ktorá mala túto jeseň prvá páperovú bundu (vlastne už na Pohodu som si ju vzala), aj keď ešte všetci nosili koženky, lebo mi je zima. Tá, ktorá nepozerá Game of Thrones, lebo nemá rada násilie, ale zbožňuje Kliniku Grace (pri operácií zatváram oči). Tá, ktorá nemôže nosiť príliš hnusné materiály a nemôže používať Eos, lebo jej vysušuje pery a ani prírodnú kozmetiku, lebo z nej svrbí telo.Včera som premýšľala nad tým, či mám ja vôbec rada techno. Či je niečo zlé na tom, keď si občas pustím Beyonce a či vadí, ak túto jeseň nebudem nosiť aktuálne trendy. Či vadí, ak nebudem sčítaná a manuálne zručná. Len som sa tak včera zastavila a rozmýšľala som, ktorú farbu mám vlastne rada, či sa mi páči, ako mám usporiadanú a zariadenú izbu, či mi vonia ten prírodný sprchový gél, či neochoriem, keď nemám čiapku, ktorú som si nedala, lebo mám pekné vlasy a či mám nejaký cieľ alebo aspoň smer.Premýšľala som, ktorú kaviareň by som v Bratislave odporučila kamarátom, lebo tam chodím fakt rada. Lebo je tam aj ideálna stolička, aj hudba, aj káva, ktorá mi po mlieku a cukre chutí tak, ako to mám rada. Ktoré jedlo je moje najobľúbenejšie a kedy som sa naposledy úplne zo srdca smiala. Ktorý ženský časopis si kupujem za odmenu a kam by som sa chcela ísť naozaj pozrieť. Ktoré šaty by si zaslúžili prívlastok nedeľné a či vadí, že nie som slávna a uznávaná herečka.A ako som tak nad tým premýšľala, uvedomila som si, že skôr, ako budem robiť všetko, čo mám rada, musím zistiť, čo to vlastne je. Hlavné je nebáť sa, ak sa v tom na chvíľu stratím. Veď mám nových kamarátov, mám nového frajera, robím inú prácu, ale stále som to ja.V pondelok, keď sme fotili ERDEM x HM, som sa ponáhľala do divadla na premiéru. Meškali sme 4 minúty. Produkčná, moja dobrá kamarátka, nás upozornila, že už to začalo a že musíme počkať 5 minút a vojsť po jednom monológu. Dodala: Lýdia, divadelníčka a mešká do divadla.

Vravím áno, ale som aj blogerka a doteraz som fotila.

Nemôžem mať všetko. Nechcela som ich vyrušiť, takže pôjdem na reprízu 11.11.2017 a pekne sa oblečiem. A aby som to ukončila tak, ako mám najradšej: Kam vietor, tam plášť.

 

Ja: všetky kvety, sveter, čipkovaný top: EDEM X HM

Dávid: všetky kvety, svetre, kabát, topánky: ERDEM X HM

ERDEM X H&M v predaji už zajtra 2.11.2017 od 8:00 v H&M Eurovea.

Všetky fotky geniálne fotila geniálna Andrea Juneková a styloval a modeloval aj Dávid Sivák.

Edit: Radka Komžíková 

Čítaj ma viac:

lydpetrus