ZBOŽŇUJEM! : Martina Borka

Rozchody sú veľmi ťažké, smutné a citlivé záležitosti. Musíme prejsť veľmi dlhou cestou aby sme sa dostali do fázy ,,NOVÝ ZAČIATOK“ . S rozchodom neprichádzame len o partnera, ale častokrát sa nám zo života stratia aj spoločné záujmy, veci, miesta a čo je najhoršie aj ľudia. Naši noví kamaráti, ktorí boli najprv kamaráti našich bývalých frajerov. Tak to bolo aj so  mnou a Maťkom. Vzťah skončil ale naše silné priateľstvo ostalo.

 

Keď som bola malá, mama ma ostrihala na hubku, aby mi vlasy troška zhrubli. Prvú ofinu som mala už v siedmich. Moja mama spala a ja som si manikúrovými nožničkami odstrihla niekoľko prameňov vlasov, pretože som chcela vyzerať ako Xena.

Až do strednej som mala vlasy dlhé až po zadok a nesmela som ich nosiť rozpustené, mama mi to zakazovala, aby som si neničila zrak a neprovokovala učiteľov, ktorí isto nemali radi štrechavé dievčatá. Začala so mnou trieskať puberta a na končeky vlasov som si naniesla peroxid a tie som si potom farbila cyklámenovým tužidlom. Tužidlo došlo, spodok vlasov bol zelenožltý a starší spolužiaci sa mi smiali, či som spadla do plesne, hh.

 

Neskôr ma to prestalo baviť a tak som išla prvý krát do toho času ,,najlepšieho“ kaderníctva v Michalovciach – do Picassa, ostrihať sa na ,,postupku“. Strih bol toho času fajn, ale vždy mi to vyfúkali tak do tváre, že som vyzerala ako taká udržiavanejšia päťdesiatnička.

Od vtedy som začala chodiť ku kaderníkovi pravidelne a tiež som si aj farbila vlasy na červeno London 47 sa to volalo (môžem si pamätať také veci ?). Vždy keď som išla do salónu, mala som v hlave presne to, čo chcem a vždy keď som vychádzala mala som na hlave presne to, čo nechcem.

Niekoľko krát som si musela končeky doma ešte pristrihnúť lebo som nemala na jednej a druhej strane rovnako dlhé vlasy (a to nebol zámer). Pani z Picassa mala navyše ešte aj dosť obchodného ducha a preto nie len že som si odniesla strih, ktorý som nechcela ale ešte aj olejček na vlasy, ktorý som nepotrebovala.

 

A potom som sa presťahovala do Bratislavy a vlasy som si strihala sama na intrákovej izbe. Vymyslela som o tom aj pesničku : ,,Ostrihala som si vlasy, sú trochu krivé asi“ , ktorú som dokonca aj spievala na prijímačkách na DAMU (neprijali ma, nechápem dodnes). 

 

O tri roky na to prišiel do môjho života Maťko a s ním aj vlasové nebo.

Prvý krát som u neho nadobudla pocit – to čo je v hlave bude o chvíľu aj na hlave. Teda nie o chvíľu, ale o poctivo vyhradený čas len na mňa, počas ktorého sa rozprávame o tom ako to myslím, a moje vlásky dostávajú tú najlepšiu starostlivosť o ktorej sa im ani nesnívalo.

Niekedy ani neviem presne čo chcem. Len poviem : ,,Paríž“ alebo ,,dôstojné“ alebo ,,hravé“ alebo ,,vtipné, nech to má humor prosím“ alebo ,,Maťko, viem že máš toho veľmi veľa ale vidím sa v zrkadle po týždni a pol a práve som zistila, že mám ofinu po nos a zajtra sa vydávam. Nikomu nehovor.“  A on sa na mňa naladí, zamyslí a vytvorí zázrak.

Asi pred rokom sme sa zoznámili s Deniskou. Hovorili sme o kozmetike, o šatách, o blogeroch a následne mi pochválila ofinu :

Denisa: Máš peknú ofinu

Ja: Ďakujem, mám najlepšieho kaderníka

Denisa: Mám si aj ja dať ofinu?

Ja: Daj si! Chceš číslo?

Denisa: Nie, ďakujem aj ja mám najlepšieho kaderníka

Ja: Chápem, ale musím to povedať. Často sa bavím s kamoškami, ktoré hovoria že majú dobrého kaderníka, ale hovorím ti, ja mám najlepšieho volá sa…

Deniska: …ale ja mám fakt dobrého volá sa

Obe naraz : …Martin Borko !

True story, prisahám.

A viete čo je okrem iného najobdivuhodnejšie, že Maťko nemá žiaden facebook, instagram, či stránku. A aj tak som si pre istotu u neho zarezervovala termíny až do januára. Nuž, na dobré sa dlho čaká, tak buďte prosím trpezlivé.

 

Môj Šimon povedal, že vďaka Maťkovi mám svoje vlásky v láske.

Naposledy mi Maťko povedal, že cíti, že miluje svoju prácu hlavne kvôli tomu, že mu denne aj desať ľudí povie : ,,Ďakujem!“

Áno, všetky sme krásne, ale vďaka tebe Maťko sa také aj cítime byť. Ďakujem !

Čítaj ma viac:

lydpetrus