Milujem manželstvo

Viete, celý môj doterajší humor sa točil len okolo toho, ako ma žiaden muž nechce. Celá moja tvorba sa okolo toho točila. A ja som sa bála, že keď si nájdem frajera, že už zrazu nebudem schopná rozoberať iné témy. To, ako sa mi nedarí, aké mám nešťastie v láske a ako ma muži neprijímajú takú aká som, bolo pre mňa to najpodstatnejšie. Vtedy som ešte netušila, aké pestré témy ma môžu trápiť v manželstve.

Veľa mojich naozaj blízkych kamarátok je už vydatých, majú deti. Preto sa naša téma pri káve z ,,nikdy si nenájdem muža“ zmenila na ,, tohto muža budem mať navždy“ . Zrazu máme problémy iné, problémy ako s manželom komunikovať, ako nájsť komunikačný jazyk toho druhého (nemyslím doslovne), zisťovať aká je naša úloha vo vzťahu a či vôbec úloha vo vzťahu nie je to najhlúpejšie slovné spojenie ever.  Už sme dospelé, tajomstvá si neprezrádzame, sex ako téma je málokedy, už sa nepotrebujeme chvastať ani sťažovať. Rozprávame sa len preto, aby sme prežili, aby sme si overili, že nie sme dementné, ale že buď je obrovská osudová náhoda, že naši muži majú rovnaké vlastnosti, alebo to je proste v tom pohlaví.  

Včera som bola na káve s dobrou kamarátkou. Okrem toho, ako nás štve, že v Bratislave nie sú Boutique, len reťazce sme samozrejme hovorili aj o manželoch. Prezradila mi dve veľké pravdy :

  1. Život nie je film : svadba ako happy end je bulshit. Svadba je len začiatok.
  2. Na Slovensku nie je vo vzduchu sex.

Osobne si myslím, že tieto pravdy nepotrebujú nejaký zvlášť komentár, ale predsa len.To, že manželstvo je len papier hovoria tí ľudia, ktorí jedia koláče bez polevy. Manželstvo je sila a zmení vás to hneď. Niekedy v apríli som prišla domov, Šimon dofajčil cigu, tajomne sa na mňa pozrel a povedal, že sa zoberieme ešte tohto roku. Neviem či ste už niekedy v živote mali úzkosť, ja niekedy veľmi často a myslela som si, že po ročnej terapii je už v nenávratne, ale zjavne nebola. Ťažšie sa mi dýchalo, musela som otvoriť balkón, podlomili sa mi nohy a v duchu som sa s nim hádala, že to je typický on, že v apríli si zmyslí svadbu, a veď nemáme miesto, nemám šaty a ani peniaze. O päť minút na to mi pípla správa, že nás vybrali na KIOSK- čo je festival súčasného umenia, z čoho som sa tak začala tešiť až som nahlas kričala a plakala od radosti a potom som sa cítila previnilo, že tam stál a že to videl. 

 

Mali sme dve svadby, prvá bola spontánna v Chorvátsku na mori. Jeden by aj očakával, že budem nervózna, predsa len mohla som sa pošmyknúť, spadnúť rozbiť si hlavu, upadnúť do bezvedomia a utopiť sa, vracať, byť nešťastná, že mám na hlave moskytieru, slovom kopec možností ako si privolať paniku. Ale nie, ja som bola v koncoch pri našej druhej svadbe a to tam bolo len desať ľudí. Záležalo mi na tom, aby sa moje šaty páčili Babke, na tom aby Dedko Matej nezabudol, na tom aby som neplakala nahlas (to posledné sa nepodarilo) . A to celé, tie moje nervy, tá naša radosť, tá rodinná spokojnosť, ten celý rituál s obrúčkami (ktoré v tom čase ešte stále boli námornícke lanká) , to celé dobro a krásno čo tam panovalo, to sa nesie našimi manželskými dňami, naším manželským životom.

Na Slovensku nie je vo vzduchu sex, teda možno je ale málo ľudí ho dýcha. Nepredstavujte si prosím žiadne orgie. Ide len o to, že práve sme v Taliansku a tu so mnou flirtujú aj ženy. Ide o viac, pohľady, gestá, zmysel…neviem vám to vysvetliť, ale aj to je jeden z dôvodov prečo tak nesmierne rada cestujem. Pre objavenie aj inej formy komunikácie. Mám pocit, že na Slovensku si slovo flirt vysvetľujeme: flirtom to začalo, skončilo to v posteli. Ale tak to nemyslím ani zďaleka, ide o vzájomnú výmenu energie, troška to rozprúdiť.

 

V období keď som intenzívne uvažovala nad pravou láskou, vtedy keď vznikol aj tento blog s názvom ,,A predsa sa nevydala“, ktorý teda nehodlám zmeniť, som objavila moju vlastnú teóriou o opustenom ostrove : Dvaja ľudia ( v navzájom priťahujúcej orientácií) stroskotajú na opustenom ostrove. Myslím si, že kebyčobybolo títo ľudia sa jednoducho do seba zamilujú. Ale zaľúbia sa preto, lebo je už dávno v kartách určené, že sú to títo dvaja? Preto, lebo sme zvieratká a máme svoje pudy? Alebo preto, že nemajú žiadnu inú možnosť? Pri týchto otázkach sa mi vynára ďalšia : Čo je teda recept na šťastné manželstvo? Láska? Sex? Humor? Spokojnosť? Kamarátka mi včera ešte prezradila výrok francúzskej modelky Caroline de Maigret : ,, Milujem ten pocit, že nie sme zobratí, pretože milujem ten pocit, keď viem že kedykoľvek môže odísť, ale neurobí to“ . Ja zasa milujem manželstvo.

 

Máme to opačne. Najprv sme sa vzali, po roku vzťahu, po roku zoznámenia a teraz sa začíname spoznávať. Zistila som, že môj muž je iný ako som si myslela, nie horší či lepší, len že proste niečo sú predstavy, niečo sú očakávania, niečo sú tie napätia a snaženia na začiatku, ale potom keď sa uvoľníte, a nemyslím to len tak, že keď pred sebou prdíte ( to sme už na druhom rande), ale keď ste aj leniví a keď sa vám aj nechce mať sex a umyť si zuby a vlasy a zrazu vám nie len kupuje, ale aj vyhadzuje tampóny, ste tie najprirodzenejšie bytosti, aké môžete byť. Ale chápem, že to môžete byť aj bez manželstva, ale viete čo? Keď sme boli zasnúbení, raz sme sa pohádali tak, že som snubný prsteň od nervov vyhodila von oknom. Zo siedmeho. Ale obrúčku, obrúčku už nevyhodím. To je moje porekadlo.

 

Práve máme valentínsky víkend vo Verone a ja som vám chcela napísať o tom, aké je manželstvo krásne, ako si denne vyznávame lásku, nechávame milé odkazy na zrkadle a navzájom sa prekvapujeme, ale nenapíšem to, aj keď je to z časti pravda. Máme valentínsky víkend vo Verone a už druhý deň sa hádame. V najromantickejšom meste Európy. Áno, manželstvo má svoje ťažké stránky. Uvedomenie si, že s týmto človekom budem dokonca života, uvedomenie si novej rodiny, nových povinností, strata akéhokoľvek súkromia, delenie sa o všetko, prepočítavanie a následné výčitky kto míňa zo spoločného rozpočtu viac a mnoho ďalších. Manželstvo je oveľa ťažšie a komplikovanejšie ako single život, preto sú v manželstve dvaja ľudia, jednotlivec by to nedal.

 

Pre mňa je manželstvo o rešpekte. To, že sa hádame znamená, že určitú situáciu buď každý z nás pochopil rozdielne alebo pochopil rovnako, len má na ňu odlišný názor. Keď dokončím tento článok zistíme, ktorá je to možnosť. Som veľmi zvedavá, aký nový pohľad na situáciu mi prinesie môj manžel a teda obohatí moje videnie. Keď nervy, stres a krik pominie, nastáva rozšírenie obzorov, teda vtedy, keď milujete manželstvo, tak ako my dvaja. Lebo ja som do neho totálne.

 

Ešte by som vám chcela niečo málo povedať o svadobných šatách od Yoora Studio. Tieto prenádherné šaty navrhuje Zuzka Kedroňová, ktorá tiež stojí za kvalitným výberom látky. Totiž všetky šaty sú vyrobené z bio hodvábu, bio bavlny či bio čipky. Všetky šaty, až na jedny, ktoré mám na fotkách sú z najnovšej kolekcie Serendipity, to však neznamená, že vám Zuzka nenavrhne šaty na mieru, NAOPAK ona je úžasná, vnímavá a šikovná a okrem šiat z kolekcie vám vie ponúknuť aj také aké ste si  dávno vysnívali v detskej izbe a nebojím sa tvrdiť, že aj lepšie.

 

Svadobné šaty : YOORA STUDIO

Šperky : Bepart Studio

Kytica : Jarabina Atelier

Foto : Alex Chudá

Setidesign, styling : Laura Štorcelová

Za priestory ďakujeme DK Lúky

Čítaj ma viac:

lydpetrus