Balet, zvony a techno v Kyjeve

Na začiatku novembra mi prišla udalosť v Google kalendári s predmetom : Svadobná cesta vol. 3 . Hneď na to mi Šimon volal, či sa teším, že listoval letenky a našiel super lacné do Kyjeva a že teda ideme. V minulosti som vám písala o Užhorode, ako to tam mám rada, aká je tam krásna atmosféra, bonus na záver – ide sa tam autobusom.

Do Kyjeva letíme, práve sedíme v lietadle. Celý čas, ako sme stúpali, sme počúvali La La Land, plakala som, Šimko ma držal za ruku, luskal a spolu sme tancovali. Čo vám poviem, medové týždne v Ryanairi jak vyšité.

Po ceste na letisko som vymýšľala ako vám napíšem, že som so strachom pokročila, že už mi pomáha, že niekedy som sa bála tak, že som sa nemohla ani opiť. No teraz sa už opiť môžem a som v pohode. A vidíte to, už mi ani alkohol nezaberá. Naučila som sa však, že keď plačem tak nekričím a ak mám slúchadlá, netrápim sa či nedýcham príliš hlasno. Skvelé.

Do Kyjeva som si zbalila dve knihy, chceli by sme ísť do divadla, lyžovať, korčuľovať, aspoň do jednej galérie či múzea, do sekáča na okraji mesta a hneď ako vygooglim či v Černobyle nie sú už žiadne rádioaktívne výpary tak možno aj tam. K obsahu – napíšem vám troška zážitkov, prvé tri dni som písala v Kyjeve, keby sa vám ich nechcelo čítať, preskrollujte sa dole, kde napíšem praktické náležitosti.

Dnes ráno sme zistili, že vedľa nás je yoga studio. Ísť na jogu v Kyjeve musí byť zážitok, verím, že sa nám to podarí zajtra. Ešte sme nenašli nejaké vychýrené lacné reštaurácie, išli sme naslepo a najedli sme sa vo vývarovni Katysha, ktorá je otvorená nonstop, lol. V Kyjeve je metro na troch linkách, preto sa tu necítim nejako stratene, navyše neviem či som vám vravela, ale viem azbuku, fakt. Aj keď je troška smutné, že jediné čo viem po štyroch rokoch ruštiny je azbuka (áno, spomínam na vaše slová p. Mihaľová). Okrem metra tu jazdia autobusy a potom aj také autobusy , ktoré si len tak privoláte mávnutím ruky – Maršrutky. Nastúpili sme. Tam sa priamo hodí vodičovi 7hrivien na stolček a sám si vydáš. Vodič dokonca pripraví niekoľko kôpok po tri hrivny, lebo očakáva, že zaplatíš deskou. Obrovský zážitok. Len tak sme nastúpili na nejaký autobus a vystúpili keď sme zacítili, že sme ďaleko. Romantické predstavy vám vyvrátim skutočnosťou, že nám bola zima, bolo nám treba čúrať a keď som sa opýtala na kafé, ukázali nám KFC . Ideme do galérie súčasného umenia (neboli sme). 

 

Deň druhý. Na jogu sme zaspali, aj na tú rannú aj na tú obedňajšiu. Dnes sme išli lanovkou, ktorá chodí z metra Poshtova Ploscha , stojí to osem hrivien. Inak, zastávky metra, rovnako ako ulice a významné miesta sú napísané aj latinkou . V metre si nekupujete lístky, ale žetóniky, čomu vravím naozaj ekologický prístup verejného dopravcu. Cesta metrom stojí tiež 8 hrivien a žetón vám platí až kým z priestorov metra nevystúpite. Revízori pochopiteľne nie sú, ale pri každom nástupe je taká maličká búdka, z ktorej pracovník dohliada, či si si hodil žetónom. Lanovkou sme sa vyviezli hore a zistili, že sme to celé obišli a sme len pár metrov od miesta kde bývame, na vrchu ulice a tam sú všetky katedrály, ktoré sme chceli vidieť. Katedrála sv. Michala a sv. Sofie, čo je dosť logické keďže bývame na Mykhailivs‘kej ulici.

Jedlo je tu výborné a lacné, preto ješ viac. Toto pravidlo by som už nechcela uplatňovať (nepodarilo sa). Na večeru sme chceli zájsť do štvrte na metre Olimpiiska, pretože som sa dočítala, že tam sú skvelé a lacné reštaurácie. Ocitli sme sa v Kompóte. Kompót, rozumej šťava z ovocného kompótu, spolu s Uzvarom, šťavou v ktorej sa máča sušené ovocie, sú tradičné ukrajinské nápoje. V Kyjeve je sieť reštaurácií s názvom Kompot, kde si môžete objednať barz aj liter tohto nápoja, prinesú ho v takom veľkom horčičáku s naberačkou.

V stredu nám prekrásne snežilo, husto a voňavo a ja som si uvedomila, že v Kyjeve nikto nie je nervózny, že sneží, naopak berú to ako súčasť, tak ako my kedysi, ale teraz keď sneží čítam na facebooku len samé haterské komentáre o doprave. Tu to bolo so snehom ako návrat do detstva, plný radosti. V tom snehu sme okrem pamiatok stihli aj Bazar na zastávke metra Lisova . O tomto bazáre je známe, že máte možnosť nájsť aj značkové kúsky ako saká Burberry a kabelky od D&G. My sme mali smolkubolku. A však užili sme si trh, nakúpili naozaj skvostné syry a okúsili ukrajinský streetfood.

Na ďalší deň nebolo na oblohe ani obláčika, vytiahli sme slnečné okuliare. Konečne sme našli chrám sv. Ondreja. Do chrámu sv. Ondreja aj sv. Sofie sa platí vstup, myslím že okolo 20hrivien.

Potom sme si dali prechádzku po Fashion Parku, plného sôch. Zábrana na autá bola socha rúk idúcich zo zeme, ktorá drží takú tyč, štyria obrovskí chlapci cikali a vytvorili preliezky. Všelijaké šmykľavky, bunkre, či schodíky boli súčasťou hradu. Nachádzali sa tam sochy rôznych zvierat či farebné megalopty. Uvedomila som si, aké by to bolo krásne, keby boli naše ,,funkčné“ časti mesta, ako napríklad zábrany na chodníkoch, múriky, držiaky na bicykle, lampy, zábradlia, koše či informačné tabule realizované ako umelecké objekty.  Nehovoriac o streetarte, ktorý v Kyjeve síce nie je na každom kroku, ale ak na neho naďabíte, zapamätáte si ho. Šimon sa tešil najmä jeho streetartovým obľúbencom Interesni Kazki .

Na večeru sme zavítali do Musafira, kde sme mali najväčší gastro zážitok počas nášho pobytu. Je to Krymská reštaurácia s nádherným interiérom. Dali sme si klasiky ako Chebureki a Yantiki.

Na večerný drink sa nám zacnelo po troška Urban kaviarni, zašli sme do Urban Space 500, ktorý sme zazreli po ceste z letiska. Šimko troška googlil jeho históriu a zistil, že vznikol z podpory miestnych a 80% zo zisku putuje na podporu mestských nápadov a projektov. Navyše taký punč ako sme mali tam, na našich trhoch nenájdete.

Každý deň, sme mali presný plán. Teda ja väčšinou mávam plány, a potom silou mocou chcem všetko dodržať, niekedy je to so mnou uznávam veľmi náročné, lebo dokážem nejesť, nepiť, len utekať aby som videla to čo som si zaumienila. Napriek tomu, že sme vždy vstávali na obed, dodržali sme všetko čo sme si tento výlet naplánovali, až na korčuľovanie, (to vnímam ako moje osobné zlyhanie). Keďže sme skoro nikdy nemali predom vyhliadnutú reštauráciu, stalo sa nám, že sme od hladu stíchli, krok zrýchlili a hľadali, hľadali jedlo. Takto sme našli aj zaujímavú štrúdľovňu, Puzatu Xatu, ale aj mikrovlnkový omyl Market Plaza. Vyzeralo to tam ako vo Fresh Markete, jedlo vyložené na pultoch v zapekacích miskách, šaláty pekne naservírované pri kvetinkách, všade tabličky napísané kriedou a hneď ako vám naložia vami zvolené na pohľad šťavnaté jedlo šupnú ho do mikrovlnky . Veľmi smutný príbeh.

Aby ste si nemysli, že sme celé dni len chodievali po obedíkoch a kaviarničkách, boli sme aj v galériách. Teda v galérií ArtArea, kde boli originálne ilustrácie od Dalí-ho k Božskej komédií. Vo veľkej miestnosti sme chvíľu pozorovali rozanimované Boschove výjavy. Na odporúčanie Aničky sme zašli do One Street Musem , múzeum bolo rozdelené na malé výkladíky, v ktorých bolo naozaj nádherne nasetdizajnované povolanie, od doktora až po vojaka hrajúceho karty. Najprv sme si mysleli, že to je nejaký prienik povolaniami a života v medzivojnovom období, až pri odchode nám pani vysvetlila, že v každom výklade je reálny človek, ktorý žil na tejto ulici, kde múzeum bolo. Skoro sme odpadli. Veľkým zážitkom bolo vidieť Bulgakovov dom. Stále nám opakovali, aký bol Bulgakov veľký mystik a vďaka mojej lámanej ruštine sme sa dozvedeli čiastočne o jeho živote, tvorbe a o jeho rodine. Celá expozícia je naozaj skvostne premyslená. Okúzľujúca, úsmevná ale i dojímavá.

Šimko mi sľúbil, že so mnou aspoň raz pôjde na jogu, ale netušila som, že to bude v Kyjeve. Po cvičení, išli všetky ženy do miestnosti s čajom, a pri čokoládových keksíkoch debatovali. Keďže nám nerozumeli, ale jedno dievča bolo na erazme vo Varšave hovorili sme spolu po poľsky. Obdivovali sme ich mesto a prístup k snehu, na čo sa zasmiali a povedali, že to, že sneží je fakt, prečo by sa nad tým mali ľudia pozastavovať?

Na vzťahu dvoch ľudí je úžasné, ako si navzájom rozširujete obzory. Ja som vzala Šimona na jogu a on mňa na techno. Vyzistil, že je práve v Kyjeve francúzky producent, v nejakom klube Closer a vstup je od 21 rokov. Nebolo to úplne blízko nás, dokonca to bolo v časti kde nejazdí metro. Zaujímavé na Kyjeve je aj to, že napriek tomu že to je štvormiliónové mesto, častokrát sa ocitnete na ulici sami. Skoro celú cestu do Closeru sme boli sami v tmavých uličkách a ja som sa dosť bála. Tento klub Closer, je vraj najlepší hudobný klub na Ukrajine, nachádza sa tam aj galéria, robia sa tam performance, sídli v industriálnej budove pripomínajúcu bývalú továreň. Ako tam bolo vám však neviem povedať, pretože omylom sme prišli na párty, ktorá bola v klube vedľa, kde pravdepodobne boli všetky tie deti, ktoré sa pre svoj vek do Closeru nedostali. Hudba super, prostredie super, ale rady na wc dlhé a pomalé, na bare nikto. Nie, neboli v tom tráviace problémy, deti fetovali. Bolo mi z toho smutno. To nie je len problém Ukrajiny, ale všade naokolo. Uvedomila som si, že tí mladší mileniáli majú k fetu bližšie, ako sme mali v ich veku my – deti rokov deväťdesiatich, no nevedela som, že je to takáto vážna problematika. Pritom byť triezvy je tak super! To vážne ste nepochopili, že robiť tie hlúposti s  triezvou hlavou je oveľa bohatšie a trápnejšie?

Nočný život sme si užili aj v hoteli BURSA, na vrchnom poschodí je bar 1818.  Hneď po príchode nám bolo jasné, že tuná sa nachádzajú všetky hipsterké fashion deti bohatých rodičov pijúce nemecké pivo v dizajnovej fľaške, za ktoré platili berlínsku sumu.

V piatok techno, v sobotu balet. Konkrétne Národná opera a Dáma s Kaméliami. Cena lístku na balet sa pohybuje od 50 – 200 hrivien (pomôže ak si to prerátate na slovenské koruny, kurz je okolo 30,55 za euro), ale takto vám poviem, kebyže viem, že za 100 hrivien budeme sedieť v lóži, doložím. Okrem fascinujúcej historickej budovy sme boli v úžase, že si za 20 hrivien viete v šatni vypožičať malé divadelné ďalekohľadíky a cítite sa ako z filmu.  Pred baletom sme si dali rozlúčkovú večeru vo (vraj najlepšej) gruzínskej reštaurácii Shoti. Dostali sme sa zrazu do  ,,bohatej“ štvrti Kyjeva. Vysoké nové budovy a potraviny niečo na štýl Yeme s drahými vínami (aj že 500eur). V Shoti sme ochutnali Chačapuri, čo je vajce so syrom zapečené v tradičnom bielom chlebe a Khinkali, čo sú také knedlíčko-pirohy, na ktoré máte chuť keď pozeráte Kung fu pandu (ale iné). Či sme boli v drahej reštaurácií, alebo v lacnej táckarni, jedlo bolo naozaj vždy na veľmi vysokej úrovni. Uvedomila som si, že v drahej reštaurácií vlastne priplácaš len za lepší servis a krajší interiér, no nie za kvalitu jedla.

Posledný deň sme ukončili tam, kde sme výlet začali – u Kaťušky, je totiž blízko Kyjevsko-pečerskej lavry , ktorú sme tiež mali na zozname. Teraz chvíľka histórie z wikipédie . Pôvodne v tejto Lavre (ktorú sme celý čas volali Laura) od roku 1051 žili mnísi v jaskyniach. A dnes je zapísaná do zoznamu UNESCO. Neďaleko Lavry je Národné múzeum obetiam Hladomoru a tiež pamätník Neznámemu vojakovi. Nemusím vám ani hovoriť, že táto časť mesta so sebou prináša istú dôstojnosť. Hlavne v lete, keď je tam veľa zelene, a vy sa tadiaľ môžete v tichosti prechádzať. V zime sa na kopci sánkujú deti a predáva sa káva v aute. Všetky tieto monumenty sa nachádzajú na zástavke metra Arsenalna, ktoré je prosím pekne najhlbším metrom na svete a to -105,5m pod zemou, hore-dole sa ide 4:25minúty (merala som to).

Na výletoch si väčšinou kupujem suveníry v podobe šiat, či doplnkov. V Kyjeve máte naozaj bohatú škálu možností. Jednoducho chcete mať tie krásne vlnené rukavice, papučky, ponožky, vyšívané blúzky, čelenky, drevené, ručne maľované náramky. Tesne pred odchodom sme objavili obchod na začiatku ulice Khreschatyk, kde nájdete všetko od zapaľovača I love Kiev , cez toaleťák s Putinovou hlavou, až po ručne tkané vlnené ukrajinské kvetinové šatky. Tiež sme sa tam chytali za hlavy, prečo nám nedoplo kúpiť si predom nejakú knihu o Kyjeve. Objavili sme Kyiv by locals, kde sú naozaj super tipy a ešte je aj skvelo dizajnovaná (kúpila som ju Šimkovi na letisku ako prekvapko).

To hlavné na záver –  Fashion!

Ukrajinky sú prenádherné, vkusné ženy, ktoré sú dômyselne upravené od hlavy až po končeky prstov. Nenalíčenú ženu tu uvidíte naozaj ťažko. V zime nosí veľa Ukrajiniek kožuchy a namiesto čiapok má väčšina na hlave krásne šatky (ako Gucci v minuloročnej kolekcií). Aj keď takto v snehu nemajú vysoké opätky, mám pocit, že sa nesú oveľa ľahšie, pohybujú elegantnejšie a usmievajú skromnejšie. Veľmi sa mi páči táto krehká ženskosť.

Ešte vám túžim povedať o našom najväčšom zážitku – o bohoslužbe. Bezohľadu na to či veríte – neveríte, VIERA je neodmysliteľnou súčasťou ukrajinskej kultúry, preto je tento zážitok naozaj silný. V prvom rade zvony. Nikdy som nepočula takto zvoniť zvony na obrad. Nedá sa to popísať, bolo to skoro ako techno, no musela som vám tu postnúť toto video, nedalo sa ináč. Mám nahratú len časť, lebo som sa chcela naživo nechať unášať nádherou. O pravoslávnych bohoslužbách som vedela len to, že sa tam veľa spieva. Ale pred tým ako sa oficiálne začne, najprv príslušníci oblečú jedného z kňazov. Obliekajú mu niekoľko vrstiev jeho rúcha, robia to pomaly, systematicky, odovzdane a on každý odev pred tým pobozká . Počas tohto obradu prebieha aj spoveď. Namiesto spovednice, spovedajúcemu kňaz prikryje hlavu štólou s obrázkami svätcov. Každý mal počas bohoslužby svoj priestor. Kto chcel počúval, pozeral, iní sa spovedal, ďalší sa kajal , pálil sviečky. Celý čas fungoval aj obchodík, kde ste si mohli kúpiť sväté obrázky, ikony, sväté písmo, sviečky… Všimli sme si, že všetci si odtiaľ berú papieriky, kde je niečo vytlačené a čosi tam píšu. Neskôr sme zistili, že tam ľudia písali buď mená zosnulých alebo mená svojej rodiny, aby sa za ňu modlili. V niektorých chrámoch, napríklad v Lavre sa za to platilo, ale o tomto viac neviem.

Prišlo mi veľa správ, či Kyjev odporúčam, ale myslím, že nie som na to úplne ten pravý človek. Ja by som vám totiž odporučila všetko, pretože si myslím, že o tom je cestovanie. O pozorovaní, prijímaní, ochutnávaní, chápaní a prispôsobení sa danému mestu, kultúre a zvykom. Ak si to myslíte aj vy, choďte do Kyjeva a s otvoreným srdcom nasávajte celú krásu, ktorú vám nezištne bez okolkov dáva na dlani.

 

Všetko som ešte zhrnula v pár bodoch, hľa!

Kde jesť :

Kompot – sieť reštaurácií

Puzata Xata – Táckareň

Musafir – krymská reštaurácia

Shoti – gruzínska reštaurácia

Mimosa – pizzeria

Kaťuška – 24/7

Mafia- 24/7 pizzeria (na stav núdze)

The Last Barricade – reštaurácia s príbehom

Čo jesť:

Boršč, Pirohy, Pohánku, Šaláty ,Chebureki, Yantiki, Khinkali, Chačapuri, Kompot, Uzvar

Doprava:

Z letiska Sky bus – autobus za 100hrivien na jedného na hlavnú stanicu

Metro – 8 hrivien

Lanovka – 8 hrivien

Maršrutky- 7 hrivien

Ubytko :

V Kyjeve je množstvo hostelov, ktoré su naozaj lacné, kamaráti zážitkovo bývali v hoteli Ukrajina, kde ich to vyšlo približne 30eur na noc za veľký luxus, my sme bývali cez airbnb TU!

Zaujímavosti:

One street museum

Bulgakovov dom

Balet

Množstvo galérií

Tri lyžiarské strediská v širšom centre mesta napr TOTO

Praktické:

V Kyjeve nie je pitná voda.

Odporúčam vám dať si mobilný detox, ceny mimo v EUR sú pre Telekom takéto : hovor 1,95/min , prich. Hovor 0,99/min , SMS 0,39  a dáta 0,49 /MB .

Wifi bolo v takmer všetkých podnikoch, kde sme boli.

Ak sa bez mobilu nezaobídete, výhodné je kúpiť si SIMkartu, nájdete ju v každom stánku, stojí okolo troch eur a máte na nej 8-10 GB dát.

Tiež je dobré mať predom zamenenú hotovosť, alebo aspoň vybraté eura, ktoré si zameníte tam , zmenáreň je na každom rohu. Výber z bankomatu je 5 eur. Tiež sú nejaké poplatky za platbu kartou.

Do Černobylu sa dá ísť len s cestovnou agentúrou, v Kyjeve je ich niekoľko, tiež aj na Slovensku. Malo by to stáť do 100eur na osobu. Aj keď tam už nie je rádioaktívne prostredie, odporúčajú si po návšteve vyumývať topánky a oblečenie kvôli kontaminovaným čiastočkám.

My sme do Kyjeva leteli. Keďže je mimo EU potrebujete pas , viza nepotrebujete (to tak bolo voľakedy). Po príchode na letisko si prejdete pasovou kontrolou, aj v Kyjeve, aj na ceste späť. V Bratislave vás ešte zastavia policajti pri východe a opýtajú sa vás, koľko cigariet máte pri sebe. Cez hranicu je dovolené previesť 2 balíky cigariet , letecky môžete 2 kartóny (ale to si pamätám už len matne, bola som dosť opitko).

Vraví sa:

Vraví sa, že Kyjev je najlepší na návštevu v jari, lete. Je tam naozaj množstvo parkov, zelene a funguje tam mestský život. Bežne vidíte piknikujúce skupiny kamarátov a bohatý streetfood. My sme však radi, že sme tam boli v zime, lebo ešte lepšie ako byť v Kyjeve v lete, je v Kyjeve byť.

 

ďakujem Ti Šimko za tretie medové týždne, ďakujem vám medové týždne za Šimona

lydpetrus