Konečne si tu!

Je 1.1. 2017– 01:24 a ja začínam písať tento blog. Pretože nový rok – nové zvyky!

Na začiatku roka mi môj reiki masér povedal, že tento rok bude taký, že všetko zlé skončí a všetko, čo má zmysel sa ešte viac upevní. A že má pocit, že pre mňa to bude rok prelomový a že sa mi stanú super veci (číslo dávam na požiadanie, pretože mňa niečo ako zachránil). Celý rok som ten prelom čakala. V slzách. Bolo to ťažké. Všetko. A až teraz, keď už je po roku, uvedomujem si, že všetky veci, ktoré sa mi v roku 2016 stali, ako keby len vyšliapali cestu pre skutočne nové začiatky. Tak ja obraciam list. Keby som bola šikovnejšia, urobím to aj ako gifko. Ale nie som. Každopádne, v roku 2016, mesiac po mesiaci, sa stalo toto:

traja

  • v januári som riešila celý čas len ducha (mali sme ho doma)
  • vo februári som kričala, že ja som dievča, ktoré potrebuje na Valentína kvety, tak nech sa s tým zmieri
  • v marci som mala narodeninovú oslavu, kde prišlo desaťkrát viac ľudí a cítila som lásku, áno, veľa
  • v apríli som kričala na šéfa, že som, kto som
  • v máji som mala svoju prvú výstavu v galérii
  • v júni som chodila na angličtinu a nič z toho
  • v júli som hrala na Pohode naraz so Sigur Rós
  • v auguste som bola pri mori trikrát kratšie, ako som potrebovala
  • v septembri som začala oficiálne pracovať pre ZOOT
  • v októbri odišiel
  • v novembri som prvý a posledný raz režírovala
  • v decembri som si povedala, že ako dobre, že už je december

Rok 2016 bol pre mňa rokom pochopenia. Pochopila som, že najhlavnejšie je (chvíľa napätia) – áno, byť sám sebou! Ale naozaj. Viete, ja napríklad chodím (tri razy som bola) na ženské kruhy. To ste v takej voňavej miestnosti, ženy tam sedia v kruhu (logiš) a rozprávajú sa o svojich problémoch – no hovorí len tá, ktorá drží kameň slova. A okrem toho som zistila, že všetky ženy, či už sú to právničky, učiteľky alebo blogerky, trápi to isté. V podstate. A hlavne som tam zistila (teda, polopatisticky mi oznámili), že sme zabudli byť sebou. Chápete, že hráme rolu. Ja som dcéra, sestra, kamarátka… ale ako keby som zabudla byť Lýdia. No a ja toto pravidlo síce už dávno viem, ale aj tak som naň zabudla.

No a rok 2016 ako keby si všimol, že som to zabudla a ešte viac ma predo mnou schovával. A potom, keď som si všimla, že už to nie som ja, tak normálne ako keby ma niekto bil. Ale nie po zadku, ani po hlave, ale normálne po hrudníku, že: LÝDIA, TY SI HLÚPA! BUĎ TO TY! AHA, ŽIJEŠ V PIČOVINE!

Ale aby som nebola len kritická, naučila som sa veľa. Napríklad, v roku 2016 som vo svojej posteli neodlíčená zaspala max dvakrát a so šošovkami skoro nulakrát!

Každopádne, rok 2017 taký nebude ani za Boha. Lebo nech sa páči, tu sú:

ˑ vedieť si rozumne rozdeliť čas (aspoň rátať s časom na presun a na jedlo)

ˑ uvedomovať si, čo všetko reálne zvládnem (aby som nad tým vedela aj premýšľať)

ˑ začať hrať ping pong (veď ma to baví)

ˑ schudnúť 6 kg (aby som mohla nosiť crop top)

ˑ dostať sa do formy (lebo nevládzem)

ˑ urobiť si vodičský preukaz (lebo niekedy som jediná možnosť)

ˑ ísť prvýkrát do Paríža, lebo už je čas (bolo by super sa tam zaľúbiť)

ˑ chodiť načas (lebo ja meškám dakedy aj hodinu a dakedy aj deň)

ˑ nefajčiť (lebo mi to nechutí vlastne)

ˑ opiť sa len raz za dva týždne (ale môže byť poriadne)

ˑ veľa tancovať

ˑ veľa divadla

ˑ veriť si (stále)

ˑ pravidelne písať (sem!)

ˑ nehľadať si frajera (ale bohatý hokejista môže byť)

ˑ kupovať viac darčekov

ˑ založiť hip-hopovú kapelu s Tomášom

ˑ menej používať mobil(lebo mám tik v palci)

ˑ byť oveľa lepšia kamarátka

ˑ šetriť

ˑ začať chodiť na dentálnu hygienu

ˑ neotehotnieť (lebo by sa mi to veľmi nehodilo)

ˑ hneď odpisovať na správy

ˑ spať osem hodín denne

ˑ mať aktívny prístup k životu

ˑ dodržiavať termíny

ˑ nebyť nudná

ˑ byť úžasná

Toľko. Ale to je nič, lebo napríklad moja dvojročná sestra sa musí tento rok odplienkovať, odstrániť cumlík a naučiť sa rozprávať. A oproti tomu sú podľa mňa tieto moje plány také milé spríjemnenie života.

PS: Ešte vám chcem povedať, že vás mám fakt rada.

PS2: Ešte by som chcela veľmi poďakovať Radke, pretože ona je tá, vďaka komu má tento blog čitateľnú podobu.

PS3: Dávid a Andrea povedali, že v tých šatách vyzerám ako keby som mala piču na chrbte.

PS4: Určite nechcem prestať nadávať, lebo cítim, že to patrí k mojej osobnosti.

PS5: Nadovšetko vám všetci traja ďakujeme (možno aj Radka) (áno, aj Radka) 

PF 2017! Prosím, nech sa ľudia majú radi a pomáhajú si

 

Všetky fotky fotí a vždy aj bude fotiť Andrea Juneková.

lydpetrus