#12 Freier a Pletka

Došlo k zmene. Od mala mi bol vštepovaný názor, že treba podporovať slovenské výrobky (preto mám tielka a pyžamká zo Slovenky). Hneď po presťahovaní do Bratislavy som sa však nechala vtiahnuť do víra nákupných centier. Nakupovať mimo výpredaja nepripadalo v úvahu, ale s príchodom prvých brigád, som každý mesiac dávala na šatstvo tretinu výplaty. Čo je na študenta veľa a na uvedomelého človeka nezmysel. Keď som pracovala v Intimissimi míňala som v Intimissimi, keď v H&M-ku, tak v H&M-ku.

Nemám pocit, žeby som niekedy nasilu sledovala módne trendy. Mala som prehľad, to áno, ale nikdy som sa nimi príliš neriadila. Asi preto, lebo som bola tučná, hh. Fakt. Akoby všetky tie módne výstrelky boli určené len pre chudé dievčatá a mne to nepristalo. Navyše som dievča z Michaloviec, kde bola najväčšia módna udalosť nový tovar v Kenvele či New Yorkeri. Chodila som na strednú a všetko čo bolo ,,moderné“ som už niekedy videla u mojej babky v skrini. Tak to vzniklo. Začala som si ,,požičiavať“ babkine veci, najprv bižutériu – korálky ( určite si pamätáte obdobie farebných koraliek, nože), neskôr brošne, áčkove sukne, mini sukne, blúzky …a ,,požičiavam“ si doteraz.

 

Moja babka má ku každému kostýmu nejaký príbeh. Síce maličký, ale presne si pamätá kde kostým kúpila, koľko stál, čo k nemu doladila a na akú príležitosť si ho obliekla.  Aký príbeh máme my?

,,Hm, kúpila som si to v Zare, vo výpredaji za 15éčiek, mala som to tri razy, už ani neviem kde ale potom sa mi to spralo, tak som to vyhodila.“

Preto som si povedala dosť. Ako nie úplne dosť, ale s mierou, s mierou. Naposledy som si kúpila niečo vo fast fashion v januári. Za odmenu, že som to vydržala (vydržala nie je úplne to správne slovo, lebo ako stačí len nechodiť do obchodov) som si v máji dopriala toto kimono od Terézie Feňovčíkovej, ktorú teraz môžeme nájsť pod značkou Freier.

V tejto kombinácií som sa cítila nielenže krásne a naozaj originálne ale aj tak, ako moderný človek, ktorý podporuje lokálnych tvorcov.

 

Kimono som mala už na fotení z ktorého si fotky môžete pozrieť TU. Bola to láska na prvý pohľad. Ľahké, v žiarivej bielej, zahreje, zakryje, dodá šmrnc. Niekedy mám pocit, že si chcem obliecť len to (vymyslím ako ho previažem a skúsim to). Navyše s Teréziou sa poznáme približne 10 rokov ( odpadnem!) vtedy ona ešte len snívala, že bude módnou návrhárkou a ja som snívala, že budem herečkou, dojala som sa…

 

Top je ručne pletený, od Pletky (inak aj ten som už mala na fotení). Aj keď som si myslela, že táto dĺžka a strih mi určite nepristanú, prekvapilo. Ideálny k vysokým nohaviciam či sukniam, navyše ramienka sú zúžené čo mi opticky zoštíhľuje ruky, jackpot! So Zuzkou z Pletky sa tiež poznáme 6 rokov (odpadnem dva!). Pracovali sme spolu už v tom spomínanom Intimissimi, kedy sa v jej hlave zrodil nápad Pletky. Pamätám si ako mi uplietla ponožky na narodeniny, no neskutočné. Neskutočné, keď vaši kamaráti robia oblečenie, ktoré vy nosíte a oni potom chodia na vás do divadla, celé je to akési pekné.

 

Nohavice, ktoré vyzerajú ako sukňa, prosím, ušila moja Babka mojej mame, podľa vzoru v Burde asi pred 30 rokmi. Našla som ich v maminej skrini, keď som mala asi sedemnásť a nezapla som ich. Teraz ich zapnem aj najpribratejšia, ale keď sa mi už troška ťažšie sedí, viem žeby som si nemala dávať ten hamburger.

 

Vo vlasoch mám sponu od prababky, na nohách ako inak Vagabondy a cez plece kabelku z blšáku.

 

Tento deň sme boli tri dievčatá na raňajkách.

 

Kimono : Freier.o210

Top: Pletka

Nohavice: z Burdy

Topánky: Vagabond zo ZOOT

kabelka: blšák

spona do vlasov: od Omky

Čítaj ma viac:

lydpetrus