Čo oko nevidí, srdce bolí

V druhom ročníku na základnej škole si moja triedna učiteľka všimla, že troška prižmurujem oči, keď sa dívam na tabuľu. Skúsila ma presadiť dopredu, pretože som ako najvyššia z triedy okupovala poslednú lavicu. Nepomohlo.

-1,5 dioptrie. Moje prvé okuliare mali okrúhly zlatý rám a ja som ich neznášala, okuliarnik indický, tak ma volali. Musela som sedieť vpredu, deti cezo mňa nevideli, nemohla som robiť točené tance v Zemplínčeku, lebo som periférne nevnímala. Plno bolo takých každodenných maličkostí. Keď som z nich vyrástla a zrak sa mi zhoršil takmer na dvojnásobnú dioptriu, dostala som moje druhé okuliare. Tiež boli starecky zlaté s troška hnedým akcentom, taký Harry Potter style, až na to, že Harry Potter vtedy ešte nefičal. Ale viete čo fičalo? Heliovky! Heliové sklá sú také, ktoré sa na svetle samé od seba stmavia. Ibaže im stačí aj také svetlo, ktoré prechádza cez školské okno ak nemáte v triede ani žalúzie, ani rolety.

Keď sa mi zrak stále zhoršoval, moja mama sa zľakla. Predsa len jediný, kto nosil v našej rodine okuliare, je moja prababka. Aj to približne od šesťdesiatky a momentálne, vo veku osemdesiattri rokov, má -2,5.

Išli sme na vyšetrenie do Bratislavy, či nemám nejakú závažnú poruchu. Rozumej:celá rodina sme vlakom išli za špecialistom, ale na nič neprišiel, len na to, že by mi dal ešte aj cylinder. Moje prvé okuliare z Bratislavy so zeleným akcentom, stále kovové.

Potom prišiel strojček na zuby. Okuliare, strojček, veľký zadok. Počúvala som Živé kvety, Nohavicu a Sto múch a k michalovským teenegerom som veľmi nezapadala. Hanbila som sa za okuliare, nenosil ich skoro nikto z mojich rovesníkov. Bola som vo veku, kedy som sa začínala maľovať, ale keď som si dala na mihalnice špirálu, zanechala mi na sklíčkach čierne šmuhy. Pamätám si dokonca takú príhodu, kedy som išla s kamarátkami na zmrzlinu, celá vyparádená a vymaľovaná, ale nevedela som si prečítať, akú majú v ponuke, tak som si musela dať čokoládovú (lebo to je istotka). Nehovoriac o telesnej výchove. Viete, aký stres som mala na vybíjanej? A viete, čo to je dostať loptou do okuliarov? Nosiť krivé okuliare? Dlho mi trvalo, kým som pochopila, že proste mám jedno obočie vyššie a nie je chyba v okuliaroch.

To už som niekde v časopise (najskôr v IN.ku) spozorovala módu plastových okuliarov. Dala som si prerobiť moje slnečné na klasické dioptrické (pretože to boli jediné, ktoré mali plastový rám).

Pri mojom prvom lyžiaraku som sa dala na dráhu kontaktných šošoviek. Pamätám si, ako sme ich hneď v prvú noc hľadali štvornožky po starom koberci. Nakoniec sa mi objavili zamotané vo vlasoch. Ach, to boli časy. Šošovky sú fajn, no nedajú sa furt. Lebo alergia, lebo plaváreň, lebo spánok.

 

Neviem, či si spomínate, ale plastové rámy začali byť modernénajprv v takej užšej verzií. Tie som mala v dvoch farbách. Veľmi som túžila po takých širokých veľkých plastových okuliaroch, aké som videla tuším v nejakom seriáli. V Michalovciach také neboli. To som už mala osemnásť a asi – 5 (to píšem, aby ste vedeli, v ktorej časti môjho života sa práve nachádzame). Objavila som také v Košickej optike, stáli 5 € a boli v oddelení pre dôchodcov. Na jeseň som mala odísť do Bratislavy a prišlo mi to zaujímavé. Kúpila som si ich za vlastné peniaze, nedala som si zúžiť sklá, a preto sa výsmešná prezývka okuliarnik indický zmenila na otázku “To čo máš za popolníky?!“

Bez otáľania si dovolím tvrdiť, že moje oči sú prvé, čo si na mne človek všimne. Myslím, že všetci moji bývalí frajeri (aj môj terajší manžel) sa do mňa zaľúbili pre oči, poviem preto otvorene, že mám pekné oči aj mne sa páčia. Niežeby som si to, že sú pekné, nevážila, ale keď má človek -7,5 dioptrie a dvojky cylindre, viac by som si želala, aby boli zdravé.

Napríklad dnes by som veľmi chcela krásny zlatý rám. Aj malý zlatý rám, aj hranatý zlatý rám, existuje veľa rámov, ktoré sa mi hodia, veľa takých, ktoré mi sedia, ale len zopár vyvolených, ktoré môžem mať. Ak máte –7,5 dioptrie a k tomu ešte nejaký ten cylindríček, potrebujete plastový, ideálne okrúhly rám. Ale ak ste ako ja a všade okolo seba na ľuďoch vidíte okrúhle rámy, ten okrúhly už len z princípu nechcete. No a to máte potom troška problém.

Ak má človek takéto veľké dioptrie a od vzdialenosti približne jeden meter nerozoznáva tvary, len farby (aj to nie úplne presne), v prvom rade si želá hlavne dobrého doktora.

Nehovorím, že moja lekárka v Michalovciach bola zlá, to nie, ale mám pocit, že rovnako, ako moja druhá lekárka v Bratislave, aj ona sa riadila heslom, ktoré mi na jednej naozaj drsnej párty v Berlíne povedal taký mladý opitý očný lekár na otázku, či ho to baví: ”Byť očným lekárom je super, nikto nezomrie, iba občas niekto oslepne.”

Keď som prišla k pánovi doktorovi Pavelovi Lackovičovi bola som prekvapená. Prišla som k nemu s tromivecami:

  1. zdalo sa mi, že škúlim
  2. veľmi ma bolelo, keď som mala šošovky a žmurkala som, oči ma až pálili
  3. moja obvodná lekárka mi povedala, že mám jednu zreničku väčšiu ako druhú

Pán doktor sa usmial a povedal, že poporiadku. A tak aj bolo.

  1. to, že škúlim, sa vraj len zdá, pretože mám nerovnomerne vzdialené oči od seba, keď sa pozerám do strany, to oko si len hľadá cestu, aby videlo, resp. niekedy to len tak opticky pôsobí, pretože mi ho zakrýva nos
  2. bolesť pri žmurkaní je spôsobená napuchnutým spodným viečkom, za čo môže moja alergia
  3. pri treťom sa na mňa pozrel a povedal: “Dajte mi nejakú fotku z vášho detstva.“ Na mobile som nazoomovala seba ako štvorročnú a on lupou preskúmal, že už od malička mám jednu zreničku menšiu ako druhú, a preto to nie je ohrozujúce.

Jednoducho lekár, ktorý počúval moje problémy, prišiel s riešením a pekne mi vysvetlil, aby som bola pokojná. A ja som. Po tom, ako mi odmeral zrak, išli sme sa prejsť po Grosslingovej. Áno, s tými veľkými okuliarmi sme sa chvíľu prechádzali, pretože chcel vedieť, či mi táto nová kombinácia nespôsobí závraty. Lekár, ktorý sa o vás zaujíma. Myslela som si, že toto dokáže len MUDr. Compagnon (meno mojej obvodnej lekárky – najlepšej na svete).

Optika Fokus disponuje naozaj širokým výberom rámov. Navyše tam robia naozaj profesionáli, ktorí vás vedia nielen dobre odhadnúť podľa tvaru, ale aj podľa charakteru. My sme mali veľkú dilemu, či si mám tieto Givenchy vziať v tejto svetlomodrej alebo si mám radšej vziať niečo, čomu sa ľudovo povie tigrý vzor. Spoločne sme sa však zhodli, že už nechcem experimenty, že už by som sa chcela zjemniť.

A ako toto píšem, uvedomila som si, že mám výročie. Už 20 rokov nepatrím medzi ľudí, ktorí sa ráno zobudia a vidia. 20 rokov patrím k tým z vás, ktorí rozmýšľajú, na ktorý stolík si večer položili okuliare a dúfajú, že s nimi nezaspali pri čítaní, a teda to neboli práve okuliare, čo ich v noci tlačilo pod vankúšom (často boli).

Už 20 rokov riešim dilemu s bazénom, v alergickej sezóne, v 3D kine a keby som bola mikrobiologička, tak aj pri mikroskope.

Nie som odborníčka, no ako som to tak popozorovala, všimla som si, že dioptrie bývajú dedičné (vlastne aj mňa sa vždy pýtajú, či majú aj moji rodičia zrakové vady). Ale sú prípady ako som ja, kedy v rodine fakt nikto okuliare nenosí. Ja osobne som už párkrát bola aj u veštkyne, aby mi zistila, či si to nenesiem karmicky.

V každom prípade verím, že za zhoršený zrak si môžeme my sami. Preto kričím: Áno, k počítaču patria okuliare, ktoré odbúravajú modré svetlo BLUE CARE! Pozor, okuliare s takýmito sklíčkami sa úplne neodporúčajú nosiť bežne, pretože vám môžu skresľovať prostredie. Tiež si myslím, že je veľmi potrebné chrániť zrak pred UV žiarením. Treba nosiť naozaj kvalitné slnečné okuliare, pri ktorých by obzvlášť malo platiť pravidlo: Kupujem si topánky v obchode na topánky. Kupujem si okuliare v obchode s okuliarmi. Slnečné okuliare za 9,99 €nie sú dobré slnečné okuliare, to mi verte.

Keď som si bola prevziať tieto moje nové milované okuliare, o ktorých Radko povedal, že vyzerajú ako motýľ, troška som sa posťažovala s mojimi obavami o môj zrak. Opýtala som sa, či majú veľa mladých ľudí s takýmito dioptriami. Pani povedala, že dosť. Že dokonca prednedávnom mali aj 20ročné dievča, ktoré malo dioptrie -13. Ukázala mi fotku takého sklíčka, bolo naozaj hrubé. Dievča nosí väčšinou šošovky, pretože ju z okuliarov bolí hlava – sú totiž veľmi ťažké. Rovnako ako ja, ani ona nemôže ísť na operáciu, pretože sa nám dioptrie ešte menia (tiež si myslím, že u nej je tá operácia troška zložitejšia). Veľmi mi jej bolo ľúto, a preto si želám, aby v dobe, keď existuje virtuálna realita a dá sa zaplatiť let do vesmíru, niekto vymyslel sklíčko, ktoré ju nebude bolieť.

PS: Minulý týždeň mala moja štvorročná sestra meranie zraku v škôlke, vraj jej vyšlo -1,5. Hneď som volala pánovi doktorovi z Grosslingovej, aby aj ona išla k špecialistovi z Bratislavy.

Okuliare Givenchy na posledných dvoch fotkách sú z optiky Fokus – inak teraz majú super zľavy až 70%(waw!)

 

Čítaj ma viac:

lydpetrus