Ticho v Budapešti

Pred dvomi mesiacmi som sa rozhodla, že každý mesiac pôjdem niekam na výlet. Ale to som ešte nevedela, že mám okrem nových rozhodnutí aj novú vlastnosť – dodržiavať to, čo si zaumienim, ba dokonca, že o tom budem ešte aj písať!

 

V marci som bola v Prahe. Do Prahy som voľakedy chodievala často za zakázanou láskou, takže vám o Prahe poviem len v skratke – choďte do Doxu na výstavu, do Disku na nejaké predstavko z alterny a do Plevelu sa najesť. To sú moje tipy – triky.

 

Do Budapešti nám šiel vlak o 16:53 z nástupišťa číslo 2. Bolo 16:51:38, keď sa otvárali dvere na autobuse č. 93. Tak rýchlo som ešte nikdy nebežala.

Sedeli sme vo štvorke, vedľa mňa sexy Arab a vedľa Miška taký pán s prackou Dolce a Gabbana.

Bývali sme cez airbnb hneď vedľa židovskej štvrte (popravde, ja som o Budapešti nič nevedela – to Miško je kniha múdrostí).

 

Najprv sme išli do Mazel Tovu (to nám poradila majiteľka bytu). Vychýrená židovská reštika, kde sme museli čakať presne 24 minút v rade, kým nás usadia. Cítila som sa ako v Sexe v meste, akurát som pri tom nepila.

Posadili nás vedľa narodeninovej oslavy, kde malo osem až desať štyridsiatničiek priviazané balóny o stoličky a pili drahé víno. V istom momente všetky skríkli. A teraz sledujte moju super nadupanú intuíciu. Dovtípila som sa, že skríkli preto, lebo jedna z nich im povedala, že je tehotná, všetky ju začali objímať a blahoželať a tak. Vtom, do toho radostného ošiaľu, personál priniesol tortu so sviečkami 4 a 0 a podávali ju tej, ktorá skríkla a ona len ukazovala na ženu oproti, že ona je tá, ktorá má narodeniny. Ale to aj tak bolo úplne jedno, pretože aj tak sa každý pozeral na ňu, objímal len ju a tortu, z ktorej šľahal oheň, všetci ignorovali.Potom sme išli do Szimpla Kert a pri čakaní v ďalšom rade sme jednoducho pochopili, že ak chceš niekde byť, tak proste čakáš. (primitívne pravidlo)

Szimpla Kert je (a opäť použijem to slovo) vychýrený bar v štýle ruiny. Sedíš vo vani, v aute alebo na bubne. Proste piješ v alternatívnom priestore. Ja to troška (možno hlúpo) beriem tak, že našli nejakú schátranú budovu, dali tam nejaké hipisácke predmety a urobili z toho hype. Čo je v podstate rovnaké a vlastne úžasné.

 

14:53- sedíme v Szimpla Kert a nejde internet. Mišo ale povedal, že to nie je koniec sveta a dali sme si víno.Druhý deň sme sa rozhodli, že začneme deň alkoholom. Dali sme si Portoriko a paprikáš v palacinke, čo bol môj najlepší nápad a to som ešte nevedela, že budem hodinu šliapať do kopca, lebo predsa nemôžeme prísť o supervýhľad z Citadelly. Lebo tak nám to odporučili.

Akože chápem, že sme boli na výlete v cudzom meste a ja mám 25 rokov a mala by som sa zabávať a tancovať do rána alebo zbaliť nejakého sexy Maďara alebo aspoň hľadať toho sexy Araba z vlaku, ibaže my s Miškom sme sa rozhodli, že sme unavení a že by sme sa vlastne tak trochu chceli prezliecť do pyžamka a pozerať seriál (lebo vlastne to v mojom bežnom živote nerobím – lebo nevládzem). Tak Mišo si zapol novú sériu Girls a ja Kliniku Grace. Bola časť o tom, ako Margareth zistila, že jej mama má rakovinu a ja som celý čas plakala, do čoho sa Mišo začal smiať. Potom, kým sa mi načítavala ďalšia časť, sme sa začali troška ľutovať, že sme proste chudáci, ktorí prišli do mesta temnoty a zábavy a mali by sme byť prinajmenšom v nejakom maďarskom gangbangu a nie doma v bytíku, vo voňavom kvetinkovanom pyžamku revať nad seriálom. Každý nad svojím.

Vtom sa z vedľajšej izby začali ozývať hlasné vzdychy a zvuky.

Áno, niekto žil náš výlet!

Nejaké minifakty:

  1. Mám pocit, že som v Budapešti ani poriadne nepočula maďarčinu. Všetci rozprávali tak nejako potichu a pokojne. Keď som sa prechádzala po ulici, naozaj som nepočula nikoho rozprávať, len taký jemný ruch. Bolo to až zvláštne. Ako keby boli skrátka prirodzene tichší.
  2. V Budapešti predávajú cigarety zvlášť v obchodoch. Tabakových (logicky).
  3. Celkovo som tam cítila takú ľudskosť a zmysel pre spravodlivosť či prácu. Slušnosť. Poctivosť a vyrovnanosť – ale to sú len moje dojmy, nie všeobecné pravdy, aby sme si to ujasnili.

 

Ale viete, čo je sranda? Že práve sedím v DOT. (v Bratislave), píšem a nejde internet. Čašník sa s úsmevom ospravedlní, reštartuje router, prisadne si k svojej kamarátke a niečo jej po maďarsky povie. Samozrejme, potichučky.

 

Všetky fotky som fotila ja. Veľmi mi to nejde.

lydpetrus