#2 Biele tričko a rifle

„Príď ku mne na víno, dáme si troška photoshootingu,“ povedala Miška z KURA BEZ NOHY. Jej megapremyslený instagram môžete sledovať TU. Nie som oblečená bars špeciálne, pretože deň mi začal ráno a končil v noci. No ale nie je úplne ľahké obliecť sa vhodne aj do práce, aj do mesta, aj na drink po.

NOHAVICE.  Patrím k tým deťom, ktoré rodičia veľmi nepodporovali v nosení riflí. To znamená, že kým všetky moje spolužiačky na základnej a strednej nosili vyšívané, okamienkované (najprv široké, potom úzke) bedráky, ja som sa hanbila v menčestrákoch. (A teraz som zúfalá, že menčestráky neviem nikde nájsť.)

Práve preto som bola sukňový typ. V zime som si dala dvoje pančušky a nosila som sukne po babke. V lete som v sukni aj spala. Ostalo mi to aj počas výšky, v sukni som sa proste cítila nadovšetko pohodlne. Alebo šaty – milovala som nosiť šaty! Dodnes mám jedny obľúbené, ktoré už majú tri dierky, sú úplne široké, čierne a keď ich mám troška dlhšie, smrdkám v nich, ale aj napriek tomu, že som pred mesiacom vytriedila dve obrovské IKEA tašky oblečenia, tieto šaty sa tam nedostali. Sú z New Yorkera za 1 €.

Ibaže potom sa (v skratke) stalo to, že som začala chodiť s vegetariánom, ktorý jedol iba také, že  jačmeň, cícer, zelenina. Pripočítajme k tomu môj úrad práce a existenčné trápenie (nejde o peniaze, ale o vlastnú neschopnosť) a mínus 18 kíl bolo na svete.

Vďaka tomu som zistila, že ja som tie šaty vlastne nosila len preto, lebo som bola tučná a v nohaviciach mi nebolo dobre, pretože moje stehná nemali voľnosť.

Chudá stále nie som, ale mrkváče už, našťastie, nie sú povinná výbava (a aj keby boli, už nemám 15, aby som nemohla nosiť to, čo sama uznám za vhodné). A ako povedala pani Lapšanská, s ktorou som robila rozhovor do časopisu ZOOT (tu je), trendy sú otázka minulého storočia.

Povedala som si, že moja investícia do fast fashion bude na minimálnej úrovni. S výnimkou bielych basic tričiek a nohavíc. Ale už nie som ochotná kupovať si veci za plnú sumu (plnú –rozumej: ich vymyslenú sumu, ktorá je vysoko nad môj limit a ani zďaleka nevyjadruje hodnotu danej veci).

Ale keďže moja babka aj prababka mali oveľa menší zadok ako mám ja, musela som urobiť rozhodnutie a veľkú výnimku.

Preto tieto NOHAVICE zo ZARY. Široké, denimové, troška rozstrapkané, ale hlavne s vysokým pásom, ktorý pri zohnutí schová ritnú čiarku, zahreje kríže a zamaskuje bruško. Nosím ich skoro každý deň, až mi je to trápne, ale čo mám robiť. Sú prvou voľbou na cesty, ťažký či rýchly deň.  Ako tento. Ráno u lekára, na obed u Martina Borka na novú ofinku (ak by ste náhodou potrebovali najlepšieho kaderníka, viem o jednom), poobede na skúšku do divadla a večer na párty.

TRIČKO som si kúpila naraz s týmito nohavicami. Stálo 2,99 €, je to 100% bavlna a spĺňa všetky podmienky, ktoré na tričko k takémuto dňu mám.

KABELKA je môj sen. Nie je moja, len som ju zbadala na byte a zapadla ku mne. A tomuto, na prvý dojem nudnému, outfitu (lebo uznajte – sú to len rifle a tričko) dodala ten správny šmrnc.

Zbožňujem kombináciu lacných a drahých vecí.  A tiež zbožňujem byť oblečená draho, ale vyzerať ako bezdomovec. Alebo mať na sebe veci za dokopy 5 € (ak nerátam topánky, lebo – ako som spomínala a budem to prízvukovať často – niet nad kvalitné kožené topánky, vaša kostrč sa vám poďakuje).

A nech si hovorí kto chce čo chce, môj sen je mať teplákovú súpravu, veľké zlaté náušnice s nápisom LOVE a Chanelku.

Slová na záver: Biele tričko a rifle sú živým dôkazom, že na to, aby ste sa vkusne obliekali, nepotrebujete veľa peňazí. Niekedy je totiž lepšie siahnuť po overenej klasike. A ak vám to príde nudné, nech. No so všetkou úctou ku všeobecnému vkusu jednotlivca – práve sedím vo vlaku. No a ľudí s nie veľmi šťastnou kombináciou vecí je tu mnoho, ale biele tričko a rifle nemá v našom vozni nikto. A tu dáva slovko nuda úplne iný význam.

Slová na skutočný záver: Nech si každý nosí, čo chce. Ale šaty robia človeka – to je, bohužiaľ, v tomto svete už raz fakt, tak si dajte záležať.

 

Ďakujem vám za pozornosť.

Čítaj ma viac:

lydpetrus