#25 Svetlá zima

Poznáte ten pocit hrdosti, keď niečo skombinujete prvýkrát, len skúšate či to pôjde a ono to funguje? To sa mne (skromne si dovolím tvrdiť) stalo pri tomto outfite.

Začnem tak ako som začala pri obliekaní. Sukňou. Slovami blogerky : ,,bola to láska na prvý pohľad“ , na fotke to síce nie je vidno, ale táto sukňa siaha až hore, k ramenám (lebo sú to šaty, haha, nie, nie sú to šaty, to bol len fórik), má jeden pás, ktorý si navlečiem ako taký trak. Nie do kríža, práveže na tú istú stranu na ktorej pokračuje. Je to veľmi zaujímavý prvok a bolo by smutné skombinovať ho len s obyčajným tričkom. Navyše potrebovala som niečo viac obtiahnuté, aby vynikli ženské krivky, sukňa je totiž široká. Siahla som po roláku borovicovo zelenej farby (odtieň som si vygooglila).

Uznávam, look by vyzeral ešte rafinovanejšie, ak by som si nedala čierne ale možno šedé pančuchy, pracovala som však s tým, čo som mala doma (a čo bolo čisté). Na nohy som si dala snehule, ktoré navodili troška futuristický dojem.

Napriek tomu, že som siahla po tmavom ,,spodku“ celkový dojem z outfitu som chcela zachovať svetlý. Preto babkin pásikavý sveter, kde sa strieda šedá, krémová a jemne marhuľová farba.

Na vrch som dala páperku. Aj keď podľa mňa som kabátový typ, v kabátoch mi je v mrazoch naozaj zima. A pritom všetky, až na jeden mám vlnené. Keď prídem k babke v jej vlnenom kabáte so vzorom kohútej stopy, vynadá mi, že to je jarník.

Keďže som taká zimomriavka, málokedy (vlastne nikdy) v týchto mrazoch nevyjdem von bez čiapky. Myslím, že táto baranica skvelo doplnila, priam vyzdvihla náladu o ktorú mi išlo.

Špeciálne by som chcela ešte venovať pozornosť tieňom na očiach. Keď som pred dvoma rokmi prišla do MAC-u s prosbou o červené, alebo oranžové tiene, pozreli sa na mňa štýlom ,,máme tú sto odtieňov, tak si vyber iný, načo to tebe bude, čo toľko vymýšľam, veď ty to určite ani nebudeš vedieť nosiť“ . S týmito pohŕdavými pohľadmi sa v slovenských obchodoch stretávam bohužiaľ často, hlavne keď tam prídem s okuliarmi, nenamaľovaná, zababušená. Najhoršie je prísť s IKEA taškou, ale isto mi všetci stylisti dajú za pravdu, že IKEA taška je jednoducho naša spása a musíme sa k nej správať s úctou a láskou, inak sme skončili.  A teraz po dvoch rokoch sa mi splnil sen a tieto tiene prišli až rovno ku mne do kúpeľne vďaka značke Urban Decay . Čiže som nadšená, aj napriek tomu, že môj nový brat povedal, že vyzerám ako na infúzke.

 

PS pri vyberaní v obchodoch zväčša dlho premýšľam a v hlave si to kombinujem. Nechcem vyhadzovať peniaze len preto lebo cítim tlak od predavača. Pár krát sa mi dokonca stalo, že som si niečo kúpila v takom obchode, kde som cítila, že vďaka mne budú mať špeciálne prémie a inak by bol smutný. Teraz sa to snažím predýchavať a robiť veci kvôli sebe. Aj ja som smutná, že nehrám v Sorrentinových filmoch a myslíte, že on sa preto trápi?

Fotil Šimko Ondruš.

bunda, sveter, baranica : od babky

rolák : Lifeline ( to je taká značka ako bola Kenvelo)

sukňa : Nehera

snehule: Baťa

lydpetrus