#21 Biele menčestráky

Minulého roku som si dala predsavzatie, že každý mesiac strávim jeden predlžený víkend mimo Slovenska (ešte stále vám dlžím článok o Bruseli, viem). Cestovanie mi prináša taký zvláštny pocit odhodlania. Odhodlanie, kúpiť si letenku presúvať sa z miesta na miesto rôznymi dopravnými prostriedkami, zvládnuť pohyb po meste, ktorého jazyk nepoznám. Na cestovaní najviac zbožňujem strácanie. Samozrejme, vždy som prítomná a nie a tak úplne beznádejne stratená. Ten pocit  ,,neviem kam idem ale páči sa mi to“ je pre mňa pocitom slobody.

 

Po návšteve nových miest som nabudená. V hlave mám vízie a v srdci túžby. Mám chuť tvoriť, módiť, vymýšľať. Zrazu mi napadajú nové kombinácie, možnosti a posúvajú sa mi hranice. Odstraňujem mantinely, ktorými sa zbytočne blokujem. Stále premýšľam nad tým starým známym percentuálnym vyjadrením talent / úsilie / myseľ.

O prekonávaní hraníc bol tak trocha aj tento outfit. Nikdy by som si nebola bývala myslela, že budem nosiť biele menčestráky. V jeseni, keď sa nosí čierna, bordová a šedá. Všetci sme tmaví a nenápadní, ja som dostala chuť na svetlo.

 

Obliecť si mamine menčestráky bola troška výzva, ale podarilo sa to. Menčester mám silne spojený s detstvom, totiž v období keď všetky deti nosili rifle, ja som nosila menčester (prísna výchova- rifle do školy nepatria). Na teplo menčestra som si však zvykla aj na vysokej škole, pamätám sa ako na mňa niektorí ľudia zazerali, ale čo mám robiť. Menčester hreje oveľa viac ako denim, je mi príjemnejší mäkší a neokúkaný (aj keď teraz sú ho plné obchody)

Veľmi túžim po hnedom svetri, ten by sa krásne hodil. A však musela som improvizovať týmto zeleným rolákom v spojení s rifľovou košeľou. Nechcela som byť úplne svetlá, skôr som hľadala farby, ktoré v kombinácií s bielou vytvoria príjemný neokúkaný kontrast. Takže čierna neprichádzala do úvahy.

 

Chcelo to viac farieb – preto Campery. Písala som o nich už veľa, jediná nevýhoda ktorú majú je, že musíte starostlivo vyberať farbu ponožiek, aby to bolo tak správne nenásilne farebné.

Celé som to zabalila do veľkého svetlého svetra s prímesou mohéru, ktorý som pôvodne kúpila pred štyrmi rokmi mojej babke na Vianoce, jej sa nepáčil, tak mi ho vrátila. Áno, rodina ma naučila odolávať kritike.

Na hlavu čiapka, ktorá zakryje čo si chcem nechať len pre seba a do ruky sieťovka, ktorá odkryje to čo mi odkryť nevadí. Keď som išla za Laurou, starší pán povedal svojmu kamarátovi : Takáto taška? To sme mali doma, na zeleninu.

Sveter: H&M

odznak kačky: vtaky.sk / Prirodovedné múzeum v Bratislave

Čiapka : vintage

rolák: vintage

košeľa : Only zo zoot.sk

menčestráky: od mamy

ponožky: calzedonia

topánky: Camper zo zoot.sk

Čítaj ma viac:

lydpetrus