#10 XL Tunika a Camper

Túto tuniku popravde nemám až tak rada. Vlastne nemám rada ani slovo tunika. Kúpila som si ju asi pred štyrmi rokmi len preto, lebo bola v zľave z päťdesiat na päť eur. Smiešne, nie? Odvtedy som sa už naučila nakupovať nie až tak po kvantite, ako po kvalite a nepozerať na hodnotu zľavy, ale na skutočnú hodnotu oblečenia. Nemám ju rada preto, lebo mi je veľká – za tých päť eur to bolo totiž posledné XLko. Výstrih je príliš, nehodí sa úplne na zimu, lebo je v nej zima a ani na leto lebo je v nej teplo. Keď si dám vyššie rukávy tak ma odtlačí gumička na rukách a keď si ich dám nižšie opticky ma to ešte viac rozšíri. Šnúrky sa nedajú úplne zviazať, nie je to ultra prírodný materiál, no skrátka tunika na hovno. Jediné čo ma na nej priťahuje, je to, že vždy keď si ju chcem obliecť dá mi zabrať (ako s chlapom, ktorý vás nechce, chápete). Okrem správnej nálady na ňu, musím vystihnúť i správne počasie, správnu spodnú bielizeň , správnu kombináciu, aby nepôsobila príliš ,,ethno“ (na ethno je tam aj tak veľa polyester, hh). Musím sa s ňou hrať a to ma na nej baví.  Niekedy mi skrátke príde príliš jednoduché obliecť si džínsy, ktoré dokonale padnú a bavlnené tričko z COSu. Ale neforemná tunika? No uznajte, srandy kopec!

 

Sukňu som dostala. Niekedy mi ľudia dávajú veci, že do divadla. A keďže niektoré moje veci divadlo ničí, musím si to nejako kompenzovať. Táto sukňa je jedna z tých ideálnejších vzhľadom k mojej postave. Rozumej, super dĺžka, ktorá neskracuje nohy a zakryje všetko potrebné. Výška akurát po pás, namiesto zipsu a gombíka iba guma (ja viem!). Tmavá farba, ktorá nie je čierna, takže nepôsobí úplne prvoplánovo, ale dodá taký správny akcent v podobe farby. A hlavne, nie príliš do áčka. Sukne, ktoré sú príliš do áčka ( mám niekoľko takých) môžu byť niekedy postave viac na škodu, ako na úžitok.

 

Značku Camper do môjho života priniesla Zuz, ktorá prehlásila, že sa pomaly vzdáva Vagabondov.Ja si Campery pamätám z obchodíku na Ventúrskej ulici, vedľa rektorátu našej školy. Ich modely boli veľmi pohodlné, kvalitné, drahé a však pre trocha staršie ročníky (50vyššie) . To sa však zmenilo, keď Camper prizval do svojho tímu nových, mladých, sviežich a šikovných návrhárov, ktorí dokázali (podľa môjho skromného názorčeka) prepojiť kvalitu, pohodlie a dizajn . Čo sa povedzme si len tak ľahko nevidí. Keď hovoríme o dizajne, myslím naozaj dizajn. Lebo kým som u Vagabondov zvyknutá na čisté linky, ploché podrážky a eleganciu, Camper priniesli do môjho života humor a nápad. Tieto konkrétne sú z rady TWINS, ktorá sa vyznačuje tým, že každá topánka je iná. Pravá nemá úplne tie isté farby ako ľavá. Humor, ale zároveň akási elegancia, ktorá nepôsobí tak ,,vandrácky“ ako rozdielne šnúrky na topánkach.

Rifľová bunda, je z mojej prvej dovolenky lietadlom v Leeds. Veľmi dlho som váhala, či si ju mám zobrať a nakoniec mi ju Miška, u ktorej som v Leeds bola na návšteve priniesla. Je perfektná, skvelý materiál, nadčasová farba aj strih. Do kvality sa oplatí investovať aj v sekáči, kde nie všetko stojí eur. Niekedy nájdete vo vintage shopoch drahšie kúsky ako pri výpredajoch, ale vydržia vám dlhšie a sú oveľa príjemnejšie.

 

Kabelka je z pražského blšáku a Donuts sú z La Donaterie Bratislave na Šafku, kde sme boli prvýkrát. Keďže všetky blogerky sú tam (takmer) denne, musela som to ochutnať aj ja. A sú super. Odporúčam malinové, ale na svoje si prídu aj vegáni. Zjedli sme ich do sekundy a hneď pri prvom zahryznutí sme mali v hlave jediné : jak krepľe od babky. MŇAM!

 

tunika : H&M Trend

sukňa : vintage

topánky: Camper zo ZOOT

kabelka: vintage

Čítaj ma viac:

lydpetrus